Za skratkou RAF sa pre mnohých ľudí skrýva označenie ultraľavicových teroristov, ktorí v minulom storočí sužovali Nemecko. Podstatne dlhšiu a slávnejšiu históriu pritom má ako označenie pre britské Kráľovské vojenské letectvo – Royal Air Force, ktoré vzniklo 1. apríla 1918.
"Nikdy v dejinách nevďačilo toľko ľudí za tak mnoho takému malému počtu statočných mužov." Túto vetu povedal britský premiér Winston Churchill po víťaznej bitke o Britániu, ktorá sa odohrala v roku 1940 a bola prvou výhradne vzdušnou bitkou v dejinách.
Britské letectvo v nej porazilo dovtedy neporazenú nemeckú Luftwaffe aj večne triumfujúceho Adolfa Hitlera, a odvrátilo tak bezprostrednú hrozbu nemeckej invázie na Britské ostrovy.
Od vrcholu k úpadku a späť
Vylodeniu Nemcov v lete 1940 okrem letcov a námorníctva už v ceste veľa nestálo. Britská armáda bola po porážke vo Francúzsku oslabená a panovali oprávnené pochybnosti, či by v pozemných bojoch dokázala Hitlerovi vzdorovať. RAF našťastie zariadilo, že k tomu nikdy nedošlo.
Veľa nechýbalo a nemuselo sa to podariť. Keď Kráľovské vojenské letectvo na jar 1918 vzniklo spojením dovtedy samostatných RFC a RNAS, vznikla letecká sila, aká v tom čase nemala obdoby. Koniec I. svetovej vojny zastihol britské letectvo ako najsilnejšie na svete.
Medzivojnové obdobie však charakterizoval úpadok a začiatkom 30. rokov už bolo RAF len piatou najsilnejšou leteckou silou na planéte. Britské letectvo vstupovalo do ďalšej vojny o polovicu slabšie ako nemecké. Vďaka rozsiahlemu prezbrojovaciemu programu však aspoň dohnalo kvalitatívne zaostávanie. Výsledkom bolo víťazstvo v bitke o Britániu a najslávnejšia chvíľa RAF v dejinách.
Zožali búrku
Britskou odpoveďou bola bombardovacia protiofenzíva proti Nemecku. V jej najdesivejšej podobe ju v roku 1942 odštartoval veliteľ bombardovacieho letectva Arthur Harris. Na rozdiel od Američanov, ktorí začali Nemecko bombardovať o čosi neskôr ako Briti a výhradne cez deň, zvolil taktiku nočných kobercových náletov aj proti civilným cieľom. Vyslúžil si za ňu prezývku mäsiar.
K jej uplateniu ho viedli minimálne dva dôvody. Prvým bolo nepresné a neúčinné nočné bombardovanie presne vybraných nemeckých cieľov. Túto možnosť zasa RAF odmietalo.
Druhým dôvodom boli spomienky na vyčíňanie Luftwaffe. Nemci si z civilistov ťažkú hlavu nerobili. Harris nevidel dôvod, prečo by si ju mal robiť práve on. „Zasiali vietor, teraz zožnú búrku,“ komentoval protivníkovo správanie. Výsledky náletov boli hrozné. Zničené mestá, státisíce mŕtvych a ľudí bez domova.
Aj keď sa s dnešnými očami zdá byť takéto počínanie neľudské, pre nemeckú vojnovú mašinériu bolo vážnym problémom. Albert Speer, od roku 1942 Hitlerov minister zbrojného priemyslu, považoval leteckú vojnu za otvorenie druhého frontu ešte predtým, ako sa západní spojenci vylodili na kontinente. „Obrana proti leteckým útokom si žiadala výrobu tisícok protilietadlových kanónov, hromadenie obrovského množstva munície po celej krajine, udržiavanie v pohotovosti stoviek tisícok vojakov, ktorí museli byť často úplne pasívne po celé mesiace pri svojich zbraniach,“ opísal Speer dôsledky vzdušných bojov pre ríšu.
RAF tak za cenu desiatok tisícok obetí vo vlastných radoch držalo Nemecko pod neustálym tlakom.
Najkontroverznejším náletom spojencov za celú vojnu sa stal útok na Drážďany z 13. a 14. februára 1945. Mesto bez vojenského významu a plné utečencov bombami preorali najskôr Briti a po nich Američania. Výsledkom boli desiatky tisíc obetí. Aj pre takéto rozhodnutia niekto považuje Harrisa za zločinca. On výhrady po vojne odbíjal v duchu vety – Dostali sme rozkaz vyhrať vojnu a mám spoľahlivé informácie, že sa nám to podarilo.
Nielen britská história
Po II. svetovej vojne bola Británia na pokraji hospodárskeho krachu a finančne podvyživené RAF opäť začalo zaostávať. Okrem nedostatku peňazí muselo chvíľu zápasiť aj s mylnou predstavou, že ochranu krajiny zvládnu len riadené rakety zem-vzduch. Zúčastňovalo sa síce na rôznych lokálnych vojnách, ale väčšie konflikty sa mu vyhli. Vážnou previerkou bola až vojna o Falklandy s Argentínou v roku 1982 a neskôr boje v Perzskom zálive.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to všetko čisto britská história, ale okrem toho, že RAF vzniklo v rovnakom roku ako československé vojenské letectvo, má s našimi dejinami spoločné omnoho viac.
Po porážke Francúzska, pred napadnutím ZSSR a pred vstupom USA do vojny, bola Británia jedinou krajinou, ktorá bola pre hitlerovské Nemecko reálnou hrozbou. Bola útočiskom pre húfy dobrovoľníkov z celého sveta, ktorí chceli bojovať proti Hitlerovi.
Medzi nimi boli aj tisícky Slovákov a Čechov. Významná časť z nich, aj keď Slováci tvorili výraznú menšinu, sa uplatnila práve v RAF. Či ako členovia posádok bombardovacích lietadiel, stíhači, alebo ako pozemný personál. Aj im tak právom patrí veta Winstona Churchilla z úvodu článku.
