Serdecznie witamy, Hosgeldiniz, Herzlich Willkommen a rovnaké texty v arabčine a ruštine vítajú pri vstupe do evanjelickej škôlky Noemova archa v hamburskej štvrti Horn.
HAMBURG. Štvrť je národnostne zmiešaná a tomu zodpovedajú aj pomery v škôlke. Asi dve tretiny detí sú z prisťahovaleckých rodín, najmä z tureckých, ruských a afganských. Zrejmé to je aj z narodeninového kalendára, ktorý vychovávateľky Anja a Berbel vešajú na stenu vstupnej haly. Obľúbené mená sú Derya, Mohamed, Nikita, medzi nemeckými deťmi letia Jennifer a Dennis.
Krátko po ôsmej prišla Eda. Priviedli ju mama, teta a sestra, ktorá ako jediná vie poriadne po nemecky. Eda má tri roky a dnes je v škôlke prvýkrát. Sedí Berbel na kolenách a veľkými hnedými očami sleduje okolie. „Je dobré, že ju priviedli už teraz. Bude mať čas si zvyknúť,“ vraví Berbel.
Dôležitý je jazyk
Eda je z moslimskej rodiny, mama aj teta nosia šatky. Prečo dávajú moslimovia svoje deti do evanjelickej škôlky? Šéfka Noemovej Archy Elke Agel sa len usmeje: „Fundamentalistov tu nemáme, tureckí rodičia u nás sú tolerantní. Mamy z moslimských rodín mi hovoria, že je pre nich dôležité, aby deti mali otvorenú výchovu. Chcú, aby poznali kresťanské aj moslimské hodnoty“.
Škôlka je populárna aj preto, lebo ponúka viac ako väčšina štátnych zariadení, napríklad šport, angličtinu a čo je pre Edu veľmi dôležité, špeciálnu jazykovú prípravu. To mnohých oslovuje viac ako náboženstvo.
V Nemecku žije viac ako 15 miliónov prisťahovalcov. Hoci väčšina má nemecký pas, aj tak ostávajú „Ausländer“ - cudzinci.
Majú horšie školy, neatraktívne pracovné miesta a častejšie prichádzajú do konfliktu so zákonom. Problémom je vzdelanie.
Pexeso a slovíčka
Vo vedľajšej miestnosti sa hrá Katharina Vollmer, 25-ročná študentka pedagogiky, s deťmi pexeso. Fatma má pomenovať obrázok a nájsť k nemu pár. „Dondurma“ kričí, ale nemecký výraz jej nenapadne. „Eis“, šepká Derya a na ukážku líže pomyslenú zmrzlinu.
„Pri pexese platí sedliacka múdrosť, keď počuješ slovo sedemkrát, zapamätáš si ho“, vraví Katharina.
Jazykovú prípravu začali zavádzať až po výsledkoch medzinárodnej štúdie vzdelávania PISA. Tá označila nemecký školský systém za najnespravodlivejší v západnej Európe. „V žiadnej inej západnej krajine sa školské úspechy domácich detí a detí migrantov neodlišujú tak výrazne,“ je jeden zo záverov z roku 2003. Deti prisťahovalcov zväčša stroskotajú na vzdelávacom systéme, prekážkou je jazyk.
Pozornosť sa preto zamerala na predškolské zariadenia. Hamburský senát zaviedol dotácie pre škôlky, ktoré majú viac ako pätinu detí s cudzím jazykom. Sahi má dnes svoj posledný deň, jeho rodina sa sťahuje do Kolína.
Vychovávateľky upiekli na rozlúčku čokoládové buchty v tvare prasiatka. Sahi je moslim a bravčové jesť nesmie.
Autor: Michal Kmeč
