Turecký Ústavný súd v pondelok prijal podnet na rozpustenie najsilnejšej vládnej strany, ktorá podľa jej odporcov ohrozuje sekulárny charakter štátu.
Za to, aby sa súd podnetom zaoberal, hlasovali všetci jeho jedenásti sudcovia. Informoval o tom hovorca Ústavného súdu Osman Paksut. Sudcovia v osobitnom hlasovaní schválili väčšinou hlasov aj to, že sa budú zaoberať aj tou časťou podnetu, ktorá sa týka prezidenta Abdulláha Güla. Táto kauza už dávnejšie vyvolala kritické reakcie aj v zahraničí, predovšetkým v krajinách Európskej únie, do ktorej sa Turecko snaží začleniť.
Na rozpustenie Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyzval 14. marca turecký generálny prokurátor Abdurrahman Yalçinkaya. Strana premiéra Recepa Tayyipa Erdogana podľa neho útočí na sekulárne princípy obsiahnuté v ústave štátu. Yalçinkaya vládnu stranu obvinil z toho, že "je koordinačným centrom antisekulárnych aktivít". Yalçinkaya ako argumenty, prečo AKP ohrozuje sekularizmus a prečo by ju mali zakázať, uvádza napríklad februárové uvoľnenie zákazu nosenia islamských šatiek na školách či pokusy rozšíriť vyučovanie islamu. Žalobcu okrem toho hnevá napríklad aj zákaz predaja alkoholu v reštauračných zariadeniach, ktorý presadila AKP v niektorých častiach krajiny, ktoré ovládajú jej ľudia, ako aj údajné príliš proislamské výroky predstaviteľov strany.
Spravodajca Ústavného súdu už minulý týždeň sudcom odporučil, aby sa kauzou AKP zaoberali, súd by však mal podľa neho zároveň vyzvať generálneho prokurátora, aby svoje tvrdenia podložil ďalšími dôkazmi. Jedenástim sudcom zaslal spravodajca minulý týždeň 162-stranové odporúčanie, ktoré však pre nich nebolo záväzné. Ústavný súd má teraz na rozhodnutie o prípadnom zákaze AKP šesťmesačnú lehotu. Do jedného mesiaca môže AKP predložiť argumenty na svoju obhajobu. Strana môže požiadať o predĺženie tejto lehoty, súd jej však nemusí vyhovieť.
Súčasťou Yalçinkayaovho podnetu na Ústavný súd je aj výzva zakázať pôsobenie v politike 71 údajne príliš proislamským politikom vrátane premiéra Erdogana či prezidenta Güla. Tento zákaz by mal podľa neho platiť zatiaľ 5 rokov.
Turecký Ústavný súd zakázal naposledy politickú stranu pre jej údajnú antisekulárnosť v roku 2001, za posledných 50 rokov takto skončilo svoje pôsobenie na tureckej politickej scéne vyše 20 strán. AKP už pripravuje legislatívne zmeny, ktoré by mali tradične silne prosekulárnym súdom takéto praktiky skomplikovať.
AKP podnet generálneho prokurátora odmieta ako útok proti demokracii. "Terčom v tomto prípade nie je AKP, ale turecká demokracia a turecký ľud. Tento pokus vyvoláva otázky o stave našej demokracie," tvrdí podpredseda strany Mehmet Mir Dengir Firat. Podobný názor v posledných dňoch vyjadrila napríklad nemecká vláda či európsky komisár pre rozšírenie Olli Rehn. "AKP je jasne demokratickou stranou a v slobodných, čestných a demokratických parlamentných voľbách v roku 2007 zvíťazila so 47 percentami hlasov," vyhlásil hovorca nemeckej vlády Thomas Steg. "V normálnej európskej demokracii by sa o takýchto kauzách malo rokovať na pôde parlamentu a rozhodovať vo voľbách, nie na súde," vyhlásil v sobotu Rehn.
AKP vznikla v roku 2001 ako moderná odnož zakázaného proislamského hnutia, a hneď jasne deklarovala, že bude postupovať v súlade s v Turecku priam posvätným sekularizmom. Paradoxne práve proislamská strana sa stala najväčším obhajcom začlenenia krajiny do západných štruktúr vrátane EÚ, zatiaľ čo sekulárna opozícia je v týchto otázkach oveľa opatrnejšia.
AKP disponuje pohodlnou väčšinou 330 poslancov v 550-člennom tureckom parlamente. Ak by ju Ústavný súd zakázal, mohla by sa pretransformovať na iný politický subjekt a pokračovať vo vládnutí.
