Minsk 27. marca (TASR) - Bieloruská tajná služba KGB dnes uskutočnila razie v bytoch a kanceláriách desiatok novinárov. Išlo o jeden z najtvrdších zásahov proti nezávislým médiám v dejinách tohto autoritársky riadeného štátu.
Policajti v uniformách a v civile začali s raziami v ranných hodinách. Uskutočnili násilné vniknutia, v niektorých prípadoch vyrezávali zámky a prehľadávali priestory skôr, ako mohli prísť novinári.
Pobočku poľskej rozhlasovej stanice Radio Razia v Minsku patrilo k prvým médiám, kam policajti vnikli.
Novinár Boris Goretsky našiel v kanceláriách stanice po príchode do práce troch vyšetrovateľov v civile. Policajti ho dočasne zatkli a zhabali päť počítačov.
Agenti KGB ukázali ostatným zamestnancom rádia zatykač týkajúci sa vyšetrovania prípadu karikatúr, ktoré ešte v roku 2005 nakreslili a na internete zverejnili dvaja členovia redakcie Radia Razia. Kresby zosmiešňovali bieloruského autokratického prezidenta Aleksandra Lukašenka. Reportérku rádia Juliu Kotskajovú odviedli na policajnú stanicu v meste na vypočúvanie.
Radio Razia začalo vysielať v Bielorusku v roku 1999 a financujú ho Bielorusi žijúci v zahraničí. Lukašenko opakovane označil stanicu za bojové pole západných špionážnych služieb a dal ju v rokoch 2002-2006 zatvoriť.
Napriek razii webová stránka rozhlasovej stanice dnes fungovala.
KGB za hlavných podozrivých vo vyšetrovaní vyhlásila operátorov webovej stránky Radia Razia Pavla Morozova, Olega Minicha a Andreia Obozova - polícia prehľadala byty všetkých troch. Podľa presvedčenia polície táto trojica karikaturistov sa už nachádza za hranicami krajiny.
Agenti KGB urobili dnes takisto raziu v minskom byte, ktorý využíva ako svoj pracovný priestor Belsat, televízna stanica financovaná Poľskom. Zamestnankyňa uviedla, že traja muži v uniformách sa snažili zatknúť novinára Belsatu a strhol sa medzi nimi zápas.
Pravdepodobným dôvodom razie KGB v televízii bolo rozhodnutie Belsatu vysielať správy o utorkových pouličných potýčkach medzi bieloruskou políciou a protivládnymi demonštrantami.
Razie sa uskutočnili aj v bytoch ďalších, údajne až troch desiatok nezávislých novinárov v ostatných častiach bývalej sovietskej republiky.
Najvyšší trest za hanobenie bieloruského prezidenta je päť rokov nútených prác vo väzení, pripomenula nemecká agentúra DPA.