Vo štvrtok krátko po polnoci nášho času sa vrátilaz rekordnej dvanásťdňovej misie na Medzinárodnej kozmickej stanici (ISS) posádka raketoplánu Endeavour.
BRATISLAVA. Vzrušujúce, ale únavné. Tak charakterizoval na záverečnej tlačovej konferencii z kozmu astronaut Michael Foreman pobyt sedemčlennej posádky Endeavouru na ISS, kam priletela 13. marca.
Niektorí jej členovia vraj boli už po dvanástich dňoch radi, že sa môžu konečne pripravovať na návrat. Ten sa rovnako ako štart odohral v noci; mohlo za to počasie, ktoré v poslednom čase kozmickým výletom nepraje.
Tridsaťtri hodín
Najnáročnejšou časťou misie Endeavouru s číslom 122 bolo päť výstupov do otvoreného kozmu. Vždy dvaja astronauti v ňom strávili viac ako 33 hodín. Dvadsaťjeden hodín pod hviezdami si vychutnal Richard Linnehan, o dve hodiny menej Robert Behnken s Michaelom Foremanom.
Pri prvých troch výstupoch astronauti namontovali a oživili kanadského robota Dextre. Toto monštrum s hmotnosťou presahujúcou jeden a pol tony a takmer štyri metre dlhými „rukami“ prevezme ťažkú prácu astronautov.
Keďže sa robot vzdialene podobá na človeka, Richard Linnehan si na tlačovke spomenul na iného robota, ktorý sa volal Hal a v slávnej sci-fi 2001: Vesmírna odysea zabíjal ľudí.
„Som veľkým fanúšikom Arthura Clarka a musím vám povedať, že Dextre nie je taký múdry ako Hal,“ zažartoval si Linnehan. Ocenil však schopnosť Dextra prenášať ťažké bremená. Napríklad prvé časti japonského laboratória Kibo (Nádej), ktoré priviezol práve Endeavour. Po dokončení, ktoré si vyžiada ešte dva prílety raketoplánu k ISS, sa Kibo stane najväčším z vedeckých zariadení na kozmickej stanici.
Veda aj zábava
Kibo je veľký ako londýnsky dvojposchodový autobus. Skladá sa z hlavnej tlakovej miestnosti, samostatného skladiska a vonkajšieho krytého vchodu, ktorý je vybavený robotickou pažou na experimenty v kozme. Spektrum desiatok pokusov, ktoré budú na Kibu prebiehať, siaha od materiálového výskumu cez fyziku tekutín až k overeniu možnosti biomedicíny: napríklad vývoja bielkovinových kryštálov na liečbu alergií.
Okrem toho s tradičnou japonskou pohostinnosťou Kibo ponúkne dostatok priestoru aj na kultúrne aktivity (tanec v beztiažovom stave alebo maľovanie). Japoncom trval jeho vývoj dvadsať rokov a stál takmer 2,5 miliardy dolárov. Pripojili sa tak k skupine 15 krajín, ktoré si na ISS vybudovali vlastné priestory. Japonci uvažujú, že na ISS namontujú ešte vonkajšiu kameru s vysokým rozlíšením, ktorá bude nepretržite posielať zábery Zeme.
Nepohodlný kozmos
Možno aj vďaka Kibu sa budú astronauti na ISS cítiť viac doma. Nemôže im však dať to hlavné, pevnú pôdu pod nohami, možnosť voľne sa pohybovať, normálne jesť a spať v pohodlnom pyžame. Na ISS sa vlastne nedá robiť nič ako na Zemi. Dokonca ani hrať golf. Keď pred rokom a pol odpaľoval Michail Ťjurin z paluby ISS golfovú loptičku, trvalo mu dobrú štvrťhodinu, než zaujal ako-tak pevný postoj.
Pri plánovaných pracovných výstupoch do kozmu sa bežne stáva, že astronautom odplávajú matice či skrutkovače, ktoré sa v rukaviciach zle držia. Počas misie Endeavouru však agentúry nijakú správu o strate materiálu či náradia nepriniesli. Možno na to v návale náročnej práce nezostal čas.
Na ISS sa nedá robiť nič ako na Zemi. Normálne jesť a spať v pyžame, voľne sa pohybovať.
