Moskva/Bratislava 26. marca (TASR) - Pred 40 rokmi, dopoludnia 27. marca 1968 odštartovala z vojenského letiska neďaleko Moskvy cvičná dvojmiestna stíhačka typu MIG. Pilotoval ju prvý kozmonaut sveta, plukovník Sovietskych leteckých síl Jurij Gagarin a vedľa neho sedel inštruktor Vladimír Serjugin.
O 12 minút lietadlo zmizlo z obrazoviek radarov. Za oficiálny dôvod tragédie, ktorá sa odohrala 18 kilometrov od mesta Kiržač označilo sovietske vedenie príliš prudké klesanie stroja. Žiadne ďalšie podrobnosti nezverejnili. Pohreb prvého kozmonauta bol 30. marca 1968 so všetkými vojenskými i štátnymi poctami a Gagarinov popol uložili ku Kremeľskému múru.
Dodnes existuje mnoho nejasností a teda aj rôznych fám o posledných chvíľach života Gagarina. Okrem oficiálnej verzie o zlyhaní motora sa roky šírili aj iné, napríklad, že Gagarin v skutočnosti nezahynul v stíhačke, ale na palube kozmickej lode počas tajného letu. Alebo sa hovorilo, že ho trafila ďalšia stíhačka, že ho zostrelili, že bol opitý a podobne.
Podľa nových záverov profesora Sergeja Belocerkevského a bývalého kozmonauta Alexeja Leonova hrozila Gagarinovej stíhačke bezprostredná kolízia s iným lietadlom. Gagarin sa pokúsil vyhnúť katastrofe prudkým klesaním, ale pre zlú viditeľnosť spôsobenú počasím sa počas manévru ocitol príliš blízko zeme a strmý let už nevybral.
Člen tímu vyšetrovateľov z roku 1968 Igor Kuznecov zasa vyhlásil pred novinármi, že vtedajšie skúmanie príčiny nešťastia sa uskutočnilo povrchne a vo veľkom zhone. Výsledná tridsaťstránková správa nezahŕňala všetky potrebné informácie. Kuznecov sám je presvedčený, že haváriu zapríčinila pokazená klimatizácia. Tá podľa neho spôsobila v kabíne prudký pokles tlaku a viedla k pádu lietadla. Otázne je, či to bol výsledok nedôslednej práce leteckých mechanikov, alebo zámerná sabotáž. Ak sabotáž, podozrenie by padlo na objednávku Leonida Brežneva, ktorý Gagarina využíval len na propagandistické účely ZSSR a ktorého Gagarin verejne vinil z viacerých nedostatkov v oblasti sovietskej kozmonautiky.
Názor, že vyhýbací manéver pred hroziacou zrážkou s iným lietadlom, po ktorom tlaková vlna Gagarinov stroj prevrátila a lietadlo sa v malej výške dostalo do neovládateľnej vývrtky, obhajovali dvaja bývalí sovietski kozmonauti Vladimir Šatalov a Alexej Leonov. Pravdu o Gagarinovej smrti sa však už asi nikdy nedozvieme.
Gagarin, mladý muž so žiarivým a oslňujúcim úsmevom, sa vďaka bezprostrednému správaniu a odvahe stal pre milióny ľudí na celom svete príkladom slušného človeka, ktorý niečo pozoruhodné v živote dosiahol a úprimne ho za to obdivovali. A to ešte v tom čase nevedeli o jeho boji s vtedajšou politickou mašinériou.
Jurij Alexejevič Gagarin, sovietsky letec a kozmonaut (narodil sa 9. marca 1934 v Klušine, pri Gžatsku v Smolenskej oblasti) uskutočnil let po obežnej dráhe okolo Zeme a stal sa tak prvým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru. Let odštartoval 12. apríla 1961 z kozmodrómu Bajkonur a v rámci misie Vostok 1 obletel Zem jedenkrát. Po 109 minútach sa Gagarin vrátil na Zem nezranený po tom, čo vyskočil z návratového modulu a pristál padákom v Saratovskej oblasti, pri Semelove. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty. Sovietska vláda ho 14. apríla triumfálne privítala v Moskve a v nasledujúcich dňoch a mesiacoch ho povodila po celom svete.
Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny. Po vojne sa učil za zlievača v meste Ljubercy pri Moskve a pokračoval v štúdiu na technickej škole v Saratove. Už počas stredoškolského štúdia sa vášnivo zaujímal o lietanie a tak sa stal členom saratovského aeroklubu a začal lietať na športových lietadlách. V roku 1955 ho prijali na leteckú školu v Orenburgu a stal sa vojenským pilotom. V období rokov 1957-1959 slúžil ako stíhací pilot na základni za polárnym kruhom, pri Murmansku.
Na jeseň roku 1959 sa dostal do užšieho výberu budúcich kozmonautov. V rokoch 1960 a 1961 prešiel náročným výcvikom a nakoniec ho šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroljov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode.
Smrť Jurija Gagarina je jedným z najväčších otáznikov svetovej kozmonautiky. Nikdy sa mu už nesplnila jeho až fanatická túžba zúčastniť sa letu na Mesiac. Ale niečo sa mu predsa len splnilo - jeho posadnutosť lietaním.
Mesto Gžatsk blízko Jurijovej rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin. Je po ňom pomenovaná planétka č. 1772 Gagarin a kráter na odvrátenej strane Mesiaca.
