Bern 20. marca (TASR) Slovensku začína chýbať kvalifikovaná pracovná sila, čo môže byť prekážkou pre vstup ďalších zahraničných investorov. V rozhovore s predsedom slovenského parlamentu Pavlom Paškom to dnes povedal prezident Švajčiarskej konfederácie Pascal Couchepin.
"Pán prezident bol pri hodnotení možností ďalších zahraničných investícií na Slovensku tak trochu opatrný s tým, že dôležitým predpokladom je okrem stability podnikateľského prostredia a vymožiteľnosti práva aj kvalitná, vzdelaná pracovná sila a že podľa jeho vedomostí už na Slovensku chýba," komentoval diskusiu so švajčiarskym prezidentom Paška.
"Snažil som sa argumentovať, že regionálne rozdiely, ktoré žiaľbohu ešte stále na Slovensku existujú, generujú dispozíciu ľudských zdrojov v regiónoch," dodal. Podľa Pašku sa dá diskutovať o tom, že významné zahraničné investície "vytiahli" značnú časť najkvalifikovanejšej pracovnej sily z časti západného Slovenska a Považia, ale stále existuje vyše sedempercentná nezamestnanosť a sú regióny, ktoré majú veľký potenciál poskytnúť vzdelaných pracovníkov.
"Ani vláda nespí a práve projekt vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku ráta s využitím európskych peňazí, ale aj rozpočtových zdrojov SR," povedal predseda NRSR. Je to krok, idúci paralelne s dopytom po investíciách, ktorý na Slovensku stále je, dodal.
S Couchepinom diskutovali o viacerých otázkach týkajúcich sa Európskej únie. Švajčiarsko sa napríklad pripravuje na vstup do Schengenského priestoru v novembri tohto roku. "Informoval som o našej ambícii prijať euro od januára 2009, ale aj o alokácii zdrojov z eurofondov v prípade najvýznamnejších projektov," uviedol Paška.
Hoci Švajčiarsko nie je členom EÚ, prispeje prostredníctvom svojho kohézneho fondu desiatim novým štátom únie jednou miliardou frankov. Slovensko získa viac ako 66 miliónov frankov.
Aj v súvislosti s touto pomocou sa jeden z poslancov Národnej rady Federálneho zhromaždenia Švajčiarskej konfederácie pre TASR vyjadril, že daňové systémy v nových európskych krajinách nemôže hodnotiť jednoznačne pozitívne, aj keď sú výhodné pre zahraničných investorov. V "starých" štátoch sa totiž už dlho diskutuje o tom, že takto odčerpávajú kapitál práve z tých krajín, ktoré zo svojich daní podporujú prostredníctvom eurofondov rozvoj nových členov Európskej únie.
Paška v reakcii poznamenal, že on sa s podobnými výhradami stretol na rokovaní s predsedami zahraničných výborov Národnej rady a Rady kantónov Federálneho zhromaždenia Geri Müllerom a Dickom Martym. Švajčiarsko však považuje za jednu z krajín s relatívne veľmi liberálnym daňovým systémom. "Dokonca na kantonálnej úrovni tu existuje pomerne veľká daňová sloboda," poznamenal.
Zároveň však dodal, že "dnes je komparatívnou výhodou, že Slovensko má liberálnejší daňový systém. Na druhej strane si myslím, že kohézia v EÚ nie je udržateľná bez toho, aby raz prišlo aj k určitej harmonizácii daní." V období "dobiehania" veľkých rozdielov v ekonomickej výkonnosti starých a nových členov EÚ, by však rozdielnosť daňových systémov podľa Pašku mala byť tolerovaná.
V rámci oficiálnej návštevy vo Švajčiarsku sa dnes Paška stretol aj s predsedom Národnej rady Federálneho zhromaždenia Švajčiarskej konfederácie Andrém Bugnonom, s ktorým prerokoval popri otázkach demokracie a politických systémov najmä ekonomické témy. Rokoval aj s predsedom zahraničného výboru Národnej rady Federálneho zhromaždenia Gerim Müllerom a predsedom Zahraničného výboru Rady kantónov federálneho zhromaždenia Dickom Martym.
Diskusiu o zvláštnostiach švajčiarskeho politického systému, otázkach samosprávy, ale aj futbalových majstrovstvách Európy, ktoré spoluorganizuje švajčiarska strana, absolvoval Paška s primátorom Bernu Alexandrom Tschäppätom.
