NEW HAVEN/BAGDAD 19. marca (SITA/AP/AFP) - Protivojnové protesty na celom svete budú sprevádzať 5. výročie vpádu do Iraku, kde zahynulo vyše 4 tisíc amerických a spojeneckých vojakov a desaťtisíce irackých civilistov. Dňa 20. marca 2003 americké lietadlá zhodili prvé bomby na Bagdad v rámci invázie, ktorá mala v priebehu troch týždňov zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Po piatich rokoch však Iračania a americké sily naďalej čelia denným útokom povstaleckých skupín a islamských ozbrojencov a sektárske násilie pokračuje medzi šiitskými a sunnitskými ozbrojenými frakciami. Prezident George W. Bush chce vystúpiť s obhajobou jeho stratégie v Iraku a s varovaním, že ústup by znamenal víťazstvo al-Kájdy.
Osemdesiatnik Jim Barron patrí k celonárodnému americkému hnutiu, ktoré na výročie plánuje protest formou nenásilnej občianskej neposlušnosti. Protivojnové protesty sú plánované vo Washingtone, kde chcú demonštranti blokovať chod kancelárií lobistov zastupujúcich vojenských dodávateľov a ropné spoločnosti profitujúce z vojny. Demonštrovať chcú univerzitní študenti od New Jersey po Severnú Dakotu, minnesotská univerzita plánuje zatvoriť vojenské náborové centrá v jej areáli. "Sú to po prvý raz organizované priame akcie občianskej neposlušnosti," uviedla Barbra Beardenová, komunikačná manažérka organizácie Peace Action. "Ľudia, ktorí sa nikdy nezapojili do takejto akcie, teraz hovoria, že je čas to urobiť."
Iracká vojna je nepopulárna rovnako v USA aj v zahraničí, i keď podľa decembrového prieskumu agentúry Ipsos rastie počet tých, ktorí uznávajú, že USA dosiahli v Iraku istý pokrok a môžu v krajine docieliť aj nejaký úspech. Barron, ktorý sa desaťročia zúčastňoval na rôznych demonštráciách, bol od začiatku proti vojne a napísal niekoľko protestných listov Kongresu. Jeho negatívny postoj znásobujú zoznamy mŕtvych vojakov, ktoré každý týždeň čítajú v jeho kostole. Veľkou ranou bol preňho článok o amerických vojakoch, ktorí v Iraku utrpeli trvalé poškodenie mozgu.
Vo vojne zahynulo vyše 4 tisíc amerických a spojeneckých vojakov a len v období marec 2003 až jún 2006 od 104 tisíc do 223 tisíc irackých civilistov, uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa Medzinárodného Červeného kríža je situácia Iračanov, ktorí stále nemajú žiadny alebo len veľmi obmedzený prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam a zdravotníckej starostlivosti, "najkritickejšia na svete."
Na druhej strane situácia sa za posledný rok čiastočne zlepšila v oblastiach centrálneho a južného Iraku.
Americké sily, ktorých počet v poslednom roku stúpol na viac ako 160 tisíc, pomohli znížiť násilie. Do boja proti al-Kájde sa zapojili aj desaťtisíce bývalých sunnitských povstalcov. Šiitský radikálny duchovný Muktada al-Sadr zas nariadil jeho milíciám Máhdího armáda, aby sa zdržali útokov na irackých civilistov a bezpečnostné sily.
Ekonomika Iraku je takisto v troskách. Podľa vládnych údajov sa nezamestnanosť pohybuje na úrovni od 25 do 50 percent. Export ropy, ktorý je hlavným zdrojom štátnych príjmov, je aj oblasťou súperenia medzi politickými frakciami. Podľa irackých úradov dosahuje produkcia 2,9 milióna barelov ropy denne, čo je viac ako predvojnová úroveň, podľa analytikov je to v skutočnosti okolo 2,2 milióna barelov. Napriek miliónom investovaným do často zle riadených rekonštrukčných projektov verejné služby ako voda a elektrina sú nedostatočné. Vládne výzvy irackým utečencom, aby sa vrátili a pomohli budovať krajinu, sú zväčša ignorované. Necelých 50 tisíc sa vrátilo zo susedného Jordánska a Sýrie, z krajiny odišli asi 2 milióny obyvateľov.
Iracký parlament paralyzovalo súperenie medzi stranami a sektárskymi záujmami. Minulý rok americké veľvyslanectvo v Bagdade zaznamenalo vysokú úroveň korupcie na všetkých vládnych úrovniach a spochybnilo ochotu al-Málikího administratívy potlačiť pokrivené praktiky. Vojna stála Washington podľa odhadov viac ako 400 miliárd dolárov, čím sa stal najdrahším konfliktom v histórii.
