Devätnáste storočie bolo storočím technického pokroku. Para konečne v praxi, banské stroje, elektrina, doprava. A naftový motor. Jeho vynálezca Rudolf Diesel sa narodil 18. marca v roku 1858.
Meno Rudolf Diesel je dnes známe nielen motoristom, ale i širokej verejnosti. Avšak vynálezca naftového motora musel svoje nápady roky obhajovať na súde, čo ho nakoniec finančne zruinovalo.
Problematika termodynamiky
Diesel sa narodil nemeckým rodičom v Paríži. Jeho otec vlastnil malú továreň na kožu a experimentoval s magnetizmom, čo sa v tých časoch prirovnávalo k šarlatánstvu. V dôsledku prusko-francúzskej vojny sa museli v roku 1870 odsťahovať do Londýna.
Matka poslala dvanásťročného Rudolfa do bavorského Augsburgu k jeho strýkovi, aby sa naučil po nemecky a taktiež aby mohol študovať na Vysokej škole technickej v Mníchove.
Jedným z jeho učiteľov bol aj slávny profesor Carl von Linde, vďaka ktorému sa zoznámil s problematikou termodynamiky tepelných strojov. Po úspešnom absolvovaní štúdia ho Linde zamestnal vo svojej parížskej firme, kde mal na starosti teoretické zdokonalenie spaľovacieho motora.
Spočiatku experimentoval s amoniakom ako možným palivom. Výsledkom práce na spaľovacom motore bol patent z roku 1892, ktorý neskôr opísal v práci Teória a konštrukcia ekonomického spaľovacieho motora. Patent číslo 608845 – Motor s vnútorným spaľovaním – získal o dva roky neskôr.
Diesel nechcel ísť smerom, ktorý sa používal pri benzínových motoroch. Pri svojej práci vychádzal z francúzskeho vynálezu tzv. kompresného zapaľovača. Do valca sa vstrekne palivo, ktoré sa následne samé zapáli pomocou silne stlačeného horúceho vzduchu. Obrovskou prednosťou motora bola jeho veľmi malá spotreba a hlavne výkon, ktorý bol o sedemdesiat percent vyšší ako v prípade strojov na paru, v dôsledku čoho sa Dieselov motor stal najhospodárnejším strojom svojich čias a dodnes v spotrebe paliva predbieha benzínové stroje.
Vyčerpávajúce súdne spory
Teoretické riešenie je však jedna vec a praktické druhá. Diesel mal šťastie, že jeho vynález zaujal oceliarskeho magnáta Alfreda Kruppa a získal kontrakt v augsburskej firme M.A.N. Spočiatku sa nevyužíval na účely v automobilovom priemysle.
V roku 1903 bola zostrojená prvá loď s dvomi motormi, určená na plavbu po Kaspickom mori a o dva roky neskôr firma M.A.N. postavila v Kyjeve prvú elektrickú továreň poháňanú dieselovými motormi pre potreby mestskej dopravy.
Diesel musel bojovať o autentickosť patentov aj v súdnej sieni. A práve tieto spory ho vyčerpávali nielen finančne, ale aj fyzicky. K tomu všetkému sa pridali ďalšie výdavky na výskum a Diesel takmer skrachoval. V roku 1912 si ešte užil posledný záchvev slávy, keď absolvoval triumfálnu cestu po Amerike loďou, ktorú poháňali jeho stroje.
Dňa 29. septembra 1913 nasadol v Antverpách na loď smerujúcu do Anglicka, kde sa mal zúčastniť na otvorení továrne na dieselové motory. Ráno ho nik nenašiel. Kajuta bola nepoužitá. O pár dní našli jeho telo na holandskom pobreží.
Dodnes nie je jasné, či išlo o nešťastnú náhodu, alebo samovraždu. Nikto z jeho okolia netušil, že mal veľké finančné problémy. Jeho rodina sa preto ocitla na ulici.
 |
