Protesty Tibeťanov sa v nedeľu rozšírili z himalájskeho regiónu do čínskej juhozápadnej provincie S'-čchuan, kde polícia spustila paľbu do demonštrantov. Ako uviedli nezávislé organizácie bojujúce za práva Tibeťanov, ktoré sa odvolávajú na výpovede svedkov, pri zásahu zahynulo najmenej sedem ľudí. Na proteste v meste Nga-wa sa podľa nich zúčastnili stovky budhistických mníchov a bežných občanov.
"Protest násilne rozohnali. Polícia strieľala do davu," uviedla Kate Saudersová z organizácie Medzinárodná kampaň pre Tibet. "Je sedem mŕtvych," dodala. Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu so sídlom v Indii informovalo o 13 obetiach vrátane niekoľkých mníchov z kláštora Kirti.
Tibetský duchovný vodca dalajláma dnes uviedol, že v Tibete prebieha "kultúrna genocída" a v tejto súvislosti by sa malo začať medzinárodné vyšetrovanie.
Čína sa podľa jeho slov spolieha na použitie sily ako na prostriedok dosiahnutia pokoja v oblasti.
Medzinárodné spoločenstvo by malo Pekingu pripomenúť "morálnu zodpovednosť", ak sa chce stať dobrým hostiteľom blížiacich sa olympijských hier, povedal dalajláma. Dodal však, že Čína si zaslúži byť usporiadateľskou krajinou tohto športového podujatia.
"Tibetské obyvateľstvo čelí vážnemu nebezpečenstvu. Či už to Čína prizná alebo nie, je tu problém," povedal dalajláma na tlačovej konferencii v severoindickej Dharmsale.
Riceová vyzýva Čínu na zdržanlivosť
Ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová v sobotu vyzvala čínske úrady, aby uplatňovali zdržanlivosť voči protičínskym protestom v Tibete.
Vyslovila sa tiež za dialóg Číny s Tibetom, prepustenie budhistických mníchov a iných uväznených protestujúcich, a rešpektovanie "základného a univerzálneho práva" na pokojné demonštrácie.
Napätie v hlavnom meste Tibetu Lhase rastie od pondelkového začiatku protestných akcií mníchov, ktoré prerástli do najväčších demonštrácií proti čínskej vláde za posledných takmer 20 rokov. Podľa niektorých zdrojov si strety demonštrantov s políciou vyžiadali už desiatky obetí.
"Vyzývame čínsku vládu, aby konala zdržanlivo v prístupe k týmto protestom, a silno naliehame na všetky strany, aby upustili od násilia," uviedla Riceová vo vyhlásení.
Týždeň trvajúce demonštrácie v Lhase sa vystupňovali v piatok, keď skončili v plameňoch viaceré obchody a policajné vozidlá.
Čínske úrady v sobotu v meste rozmiestnili vojakov s tankami, bezpečnostné sily žiadajú od demonštrantov, aby sa vzdali.
Peking tvrdí, že počas nepokojov zahynulo desať "nevinných civilistov", zväčša následkom požiarov založených demonštrantami.
Exilová vláda tibetského dalajlámu vyhlásila, že čínske bezpečnostné sily zabili najmenej 30 a zrejme až 100 Tibeťanov.
Informovali o tom agentúry DPA a AP.
Pri zrážkach čínskej polície s tibetskými demonštrantami zahynulo 80 ľudí
Najmenej 80 ľudí zahynulo pri nedávnych zrážkach medzi čínskymi bezpečnostnými zložkami a tibetskými demonštrantami. Ďalších 72 ľudí bolo zranených. Informovala o tom dnes tibetská exilová vláda.
Ako uviedol Tenzin Taklha, blízky spolupracovník dalajlámu, spomedzi obetí na životoch bolo 26 zabitých v sobotu v blízkosti notoricky známej väznice Drapči v tibetskej metropole Lhasa.
Ďalšie tri telá našli neďaleko moslimskej mešity a najmenej dve osoby zahynuli v blízkosti kláštora Ramoče. V centre mesta bolo zabitých päť dievčat.
Pokiaľ ide o etnickú príslušnosť obetí, Taklha uviedol: "Väčšinu zjavne tvoria Tibeťania".
"Čo sa týka počtu mŕtvych, potvrdených je 80," povedal pred novinármi v indickej Dharmsale predstaviteľ samozvanej tibetskej exilovej vlády Thubten Samphel.
Podľa čínskej oficiálnej tlačovej agentúry Sinchua utrpelo vážne zranenia 12 policajtov.
V Lhase zostáva situácia napätá, podľa starostu je pokoj
V tibetskej metropole Lhasa je podľa obyvateľov situácia napätá, keďže v meste zostávajú čínske bezpečnostné sily po piatkových nepokojoch, ktoré si vyžiadali najmenej desať obetí, ale pravdepodobne oveľa viac mŕtvych. Starosta Lhasy Doje Cezhug, ktorý je v Pekingu pri príležitosti výročného zasadnutia parlamentu, v nedeľu uviedol, že situácia je pokojná, obyvatelia sa však boja vychádzať von. Starosta, ktorého citovala štátna tlačová agentúra Nová Čína, dodal, že "v meste nezaviedli stanné právo a situácia celkove v Tibete je v súčasnosti dobrá."
Ľudia žijúci v Lhase však pre AFP telefonicky uviedli, že sa naďalej obávajú vyjsť von, pričom jeden z nich hovoril o ďalších sobotňajších násilnostiach po piatkových zásahoch. "Došlo (v sobotu) k násiliu. Nie sme si istí, kto sa zapojil, ale zhorelo niekoľko domov," povedala zamestnankyňa obchodného domu Hubei pri námestí Barkhor v centre Lhasy. Oblasť Bakhor pri chráme Jokhang bola dejiskom najtvrdších piatkových zásahov. Recepčná z hotela v blízkosti svätostánku uviedla, že na ulicu sa ešte zamestnanci neodvážili vyjsť. "V hoteli sme od piatku. Všade vonku je čínska ozbrojená polícia," povedala.
Čína prakticky uzavrela Lhasu pred cudzincami a znemožnila informovanie o situácii v oblasti.
V Lhase sa opäť ozývala streľba
V uliciach tibetskej metropoly Lhasa, kde platia mimoriadne bezpečnostné opatrenia, bolo v sobotu počuť opakovanú streľbu. V nedeľu o tom informovali dvaja Američania, ktorí prileteli z Lhasy do čínskeho mesta Čcheng-tu. Ako uvádzajú čínske štátne médiá, posledné nepokoje v Tibete si vyžiadali 10 obetí, podľa tibetskej exilovej vlády však zahynulo najmenej 80 ľudí.
"Počul som tlmenú streľbu. O tom nebolo pochýb," povedal pred novinármi na letisku v Čcheng-tu Gerald Flint, bývalý príslušník amerických námorných síl, ktorý vedie mimovládnu zdravotnícku organizáciu. Podľa Flinta ulice Lhasy v sobotu zaplnili bezpečnostné sily, v meste však napriek tomu panoval "chaos". "Bolo zrejmé... že skutočne kontrolovali pohyb ľudí. Vojaci na každom rohu, armáda s plnou bojovou výzbrojou, plno nákladných áut," opisoval situáciu. Dodal, že od sobotňajšieho popoludnia bolo počuť častejšie výbuchy a streľbu. Devätnásťročná americká študentka Chelsea Cockettová, ktorá pricestovala do Lhasy až v piatok popoludní, uviedla, že počula streľbu v piatok i v sobotu. Ako tvrdí, bezpečnostné sily jej rodine nedovolili opustiť hotel na predmestí.
Peking sprísnil opatrenia na tibetsko-nepálskej hranici
Čína sprísnila bezpečnostné opatrenia na svojej hranici s Nepálom a požiadala nepálskych predstaviteľov, aby sledovali možné protesty na podporu Tibetu. V nedeľu to uviedli nepálske zdroje. Ako informoval Kalilash Nath Kharel, hlavný správca nepálskeho pohraničného okresu Sidhupalchowk, počet čínskych hliadok sa "podstatne" zvýšil. Čínski predstavitelia sa podľa neho minulý týždeň stretli s nepálskymi partnermi a vyzvali ich, aby pomohli zabrániť akýmkoľvek problémom na hranici.
"Obávali sa možných protestov či dokonca toho, že tibetské skupiny sa pokúsia preraziť hranicu," povedal Kharel. Dodal, že nepálska polícia je pripravená riešiť akékoľvek problémy na hranici s Tibetom. Hlavná pozemná trasa medzi Tibetom a Nepálom prechádza prísne stráženým hraničným priechodom Tatopani, približne 120 kilometrov severne od hlavného mesta Káthmandu. Horskú hranicu však na iných miestach každoročne prekročia tisíce tibetských utečencov, ktorí väčšinou mieria do Indie.
Nepálska polícia v sobotu rozohnala zhromaždenie približne 200 Tibeťanov, ktorí protestovali pred kanceláriou OSN v Káthmandu, a najmenej 20 účastníkov zatkla. Na podobnom proteste v nepálskej metropole sa v piatok zúčastnilo asi 1000 demonštrantov vrátane desiatok budhistických mníchov.
Tibetskí emigranti protestujú proti zásahom Číny
V indickom meste Dharamshala, ktoré je centrom tibetského exilu, sa v nedeľu zhromaždilo najmenej tisíc tibetských emigrantov, ktorí protestovali proti zásahom Číny v himalájskom regióne. Ako uviedol prítomný korešpondent tlačovej agentúry AFP, aktivisti pribili k zemi stovky čínskych vlajok, po ktorých kráčali do miestnej budhistickej svätyne.
"Čína by mala zastaviť kruté zásahy a genocídu na území Tibetu," vyhlásil Sonam Darjee, predstaviteľ organizácie Kongres tibetskej mládeže, ktorá bojuje za úplnú nezávislosť Tibetu. Vodca skupiny Tsewang Rigzin varoval, že "ľudia v Tibete strácajú trpezlivosť" v nenásilnom boji. "Tibet bude naďalej vzdorovať čínskej vláde," upozornil Rigzin. Iní demonštranti však vyhlásili, že uprednostňujú dialóg medzi Čínou a dalajlámom či tibetskou exilovou vládou v Dharamshale. Skupina 70 utečencov začala v jednom z miestnych chrámov hladovku a vyzvala na bojkot letných olympijských hier v Pekingu. Dalajláma však v nedeľňajšom vyhlásení bojkot odmietol s tým, že Čína si olympijské hry "zaslúži".
Autor: ks
