Lansing 15. marca (TASR) Po Floride sa o presadenie opakovaných primárnych volieb pokúša aj štát Michigan. Vedenie Demokratickej strany oba štáty potrestalo za presunutie termínu volieb na január. Michigan aj Florida tak prišli o možnosť rozhodovať o mene nominanta Demokratickej strany na funkciu prezidenta. Tesné výsledky doterajšieho boja však otvorili otázku opakovaných volieb. Tie by sa v Michigane mohli uskutočniť 3. júna a podľa miestnej televíznej stanice WJRT by ich mala zaplatiť Demokratická strana.
S návrhom prišla Detroitská kongresmanka Carolyn Cheeks-Kilpatricková. So svojimi spolupracovníkmi sa snaží nájsť dohodu s volebnými štábmi dvoch súperiacich politikov, Baracka Obamu a Hillary Clintonovej. Chceme sa tam dostať, ale ešte to nie je dohodnuté, uviedla Kilpatricková pre spravodajskú stanicu CNN.
Do úvahy prichádzajú tri možnosti volieb. Prvou je kompletné zopakovanie primárok s tým, že ich zaplatí štát a strana by na tieto náklady prispela. Druhou možnosťou je poštové hlasovanie, ktoré však kongresmanka označila za ťažko realizovateľné. Ďalším možným riešením by bola dohoda oboch kandidátov o spôsobe rozdelenia delegátov. V prípade regulárnych primárnych volieb budú musieť voliči dokázať, že sa v januári nezúčastnili primárnych volieb Republikánskej strany, hoci štát stranícku identifikáciu pri primárnych voľbách nevyžaduje.
V Michigane sa malo voliť 156 účastníkov nominačného kongresu Demokratickej strany. Pokúšali sme sa zveličiť náš význam. Mysleli sme si, že keď budeme prví, spraví to z nás hlavných hráčov, pre WJRT vysvetlil taktiku za presunom termínu politológ Paul Rozycki. Ako dodal, rozhodovanie o nových voľbách bude ťažké, pretože je tu riziko, že 3. júna budú už bezpredmetné. Naopak sa však podľa neho opakované Michiganské primárky môžu stať aj kľúčovými voľbami, ktoré napokon rozhodnú o prezidentskom nominantovi.
V Michigane volili demokrati ešte 15. januára. Víťazkou sa stala senátorka Hillary Clintonová so ziskom 55 percent hlasov. Približne 40 percent demokratických voličov podporilo tzv. neviazaných delegátov. Barack Obama totiž svoje meno z kandidačnej listiny v Michigane stiahol a jeho priaznivci vyzvali voličov na voľbu neviazaných delegátov, ktorí by na kongrese strany mohli podporiť ktoréhokoľvek prezidentského kandidáta.
Po voľbách v 42 amerických štátoch vrátane Michiganu a Floridy v počte nominačných delegátov vedie Barack Obama. Ten si podľa prepočtov CNN víťazstvami v 26 štátoch a v hlavom meste Washington D.C. zaistil celkovo 1611 hlasov. Clintonová vyhrala voľby v 16 štátoch a získala zatiaľ 1480 delegátov. Najbližšie voľby čakajú demokratov až 22. apríla v štáte Pennsylvánia.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) tf
