Dvaja muži v nafukovacom člne zaujmú bojové pozície s harpúnami v rukách a sledujú priemyselnú masakru vzácnych veľrýb.
To bola jedna z pamätihodných nenásilných konfrontácií, vďaka ktorým má Greenpeace meno ako ochranca prírody.
Celý svet si však medzičasom čiastočne osvojil ekologickú agendu a vplyv aktivistov na vlády, firmy a verejnosť klesá. Environmentálne povedomie dnes predstavuje hlavný prúd.
John McCormick, autor knihy Ochrana životného prostredia ako globálne hnutie, hovorí: "Nie sú už takí vplyvní ako kedysi. Vtedy vypĺňali vákuum, boli jediní, kto aktívne chránil prírodu. V posledných desiatich-pätnástich rokoch sa vlády a verejná mienka konečne prebrali, takže došlo k posunu. Idey, ktoré zelení tak dlho hlásali, nakoniec prenikli do hláv rozhodujúcich politikov."
Búrlivé diskusie
Na klimatické zmeny sa postupne sústredili jednak medzinárodné diskusie, jednak predvolebné boje v jednotlivých štátoch. Biznis na celom svete spúšťa ambiciózne eko-programy.
Podľa Gerda Leipolda, výkonného riaditeľa Greenpeace International, však treba ešte veľa urobiť, aby sa rastúce povedomie premenilo na skutky.
"Hlavný prúd si osvojil naše názory. To však ešte neznamená, že sa niečo skutočne zmení. Ľudia sú si vedomí dôsledkov, ale nesprávajú sa podľa toho. O udržateľnom rozvoji a zelenej politike iba rozprávajú," povedal Leipold.
Diskusie bývajú často búrlivé a kritici Greenpeacu tvrdia, že jeho zásada nulovej tolerancie atómovej energie a geneticky modifikovaných organizmov je zastaraná.
Nukleárny nie je od diabla
"Myslím, že zaspali v sedemdesiatych rokoch," hovorí bývalý člen hnutia Patrick Moore. "Urobili sme chybu, keď sme jadrovú energiu stotožňovali s jadrovými zbraňami. Pojem nukleárny predsa nie je od diabla. Ak sa pri veľkých témach riadite princípom nulovej tolerancie, dostávate sa na okraj vecnej diskusie."
Atómová energia je v niektorých krajinách opäť na programe dňa, lebo sa pri jej výrobe neuvoľňujú do ovzdušia nijaké zlúčeniny uhlíka. Greenpeace a iné skupiny sú proti - pre rádioaktívny odpad a asociácie s atómovou bombou.
Na začiatku bol Vietnam
Hnutie Greenpeace vzniklo v roku 1971 vo Vancouveri a mnohých jeho členov vtedy motivoval odpor proti vietnamskej vojne. Medzičasom sa však hnutie rozrástlo. Dnes má 2,8 milióna členov, pobočky vo vyše štyridsiatich krajinách a ročne vyzbiera na príspevkoch takmer tristo miliónov dolárov.
Podporu nachádza najmä v západnej Európe, v krajinách ako Holandsko a Nemecko, ale členská základňa už rastie najrýchlejšie v rozvojových krajinách, napríklad v Argentíne a v Indii.
"Všetci si pod grínpísákom predstavujú bradatého hipíka," poznamenáva Gerd Leipold. „Všimnete si však, ako sme sa rozrástli a koľko investujeme v Latinskej Amerike a v Ázii. Už ani zďaleka sa nepodobáme na svoj imidž zo 70. rokov."
Mediálne vďačné témy
Greenpeace si osvojil aj nové metódy - napríklad internetové kampane na online mobilizáciu miliónov stúpencov. To, samozrejme, neznamená, že sa vzdal priamych, mediálne pôsobivých akcií.
Vo svete sú dobre známe aj iné environmentálne skupiny (Priatelia Zeme, WWF - Worldwide Fund for Nature, atď.), ani jedna však nedokázala tak pritiahnuť pozornosť verejnosti ako spurný Greenpeace.
Bjorn Lomborg, dánsky "skeptický environmentalista" (ako nazval svoju knihu) tvrdí, že Greenpeace síce osloví veľa ľudí, ale témy si vyberá podľa ich mediálneho potenciálu a nie podľa dôležitosti.
Na vlaňajšiu konferenciu OSN v Bali prišli aktivisti Greenpeacu - preoblečení za ľadové medvede - pripomenúť riziká topenia Arktídy. Neboli sami, aj iné environmentálne skupiny mali ten istý nápad.
Hrozné a hrozne milé
"Prečo by mali strašné zábery a strašne milé zvieratá dosiahnuť, že rozoznáme, čo sú skutočné priority?" pýta sa Bjorn Lomborg. "Vo svete plnom problémov, na ktorých riešenie nemáme dosť peňazí ani trpezlivosti, si treba vybrať, čo je relevantné."
Podľa Gerda Leipolda majú protesty proti lovu veľrýb alebo testom nukleárnych zbraní aj veľký symbolický význam: "Na veľrybách sme demonštrovali, čo robia s prírodou priemyselné štáty. Zabíjanie znamená pre tento druh hrozbu vymretia, jestvuje však aj širšia otázka: Ako sa vlastne správame k oceánom?"
Svet má aj iné problémy
Anti-zeleným sa nepáči upozorňovanie na klimatické zmeny a tvrdia, že svet má iné súrne problémy.
"Zníženie emisií skleníkových plynov bude viesť prinajlepšom k nesmierne nákladnej záchrane niekoľkých ľudí," tvrdí Bjorn Lomborg. "Viac by sme ľudstvu pomohli, keby sme sa venovali HIV, aidsu, nedostatočnej výžive, malárii a poľnohospodárskemu výskumu."
Gerd Leipold však zdôrazňuje, že Greenpeace sa bude aj naďalej sústreďovať na klimatické zmeny. Meradlom úspechu pre hnutie budú v nasledujúcich rokoch klesajúce emisie skleníkových plynov, ktoré sú podľa všetkého zodpovedné za globálne otepľovanie: "Ak s klimatickými zmenami nič neurobíme teraz, zomrú v budúcnosti milióny ľudí. Ako rozhodnúť, čo je najvážnejší problém, je ťažká otázka."
