BELEHRAD 13. marca (SITA/AFP) - Srbský prezident Boris Tadič vo štvrtok rozpustil parlament a vyhlásil voľby na 11. mája. Príčinou jeho rozhodnutia bol kolaps vládnej koalície pre rozpor vo vzťahu k Európskej únii a k otázke nezávislosti Kosova.
Vo vyhlásení Tadič povedal, že "voľby sú demokratickou cestou pre obyvateľov vyjadriť sa, ako by sa malo Srbsko vyvíjať v nasledujúcich rokoch". Žiadosť o rozpustenie parlamentu podala vláda nacionalistického premiéra Vojislava Koštunicu s dôvodom, že bolo nemožné prekonať názorové rozdiely v otázke vstupu Srbska do EÚ a nezávislosti Kosova. "V súlade s ústavou Srbska... som podpísal výnos o rozpustení parlamentu... a rozhodnutie vypísať voľby na 11. mája," povedal
Minulý víkend Koštunica vyhlásil, že jeho Demokratická strana Srbska (DSS) zlyhala v snahe vyriešiť spor s proeurópskymi koaličnými partnermi z Tadičovej Demokratickej strany (DS). Roztržka vznikla menej ako mesiac po vyhlásení nezávislosti Kosova od Srbska. Práve toto územie Srbsko považuje za kolísku svojej histórie a kultúry.
Koštunica, nahnevaný rozhodnutím väčšiny krajín Európskej únie uznať nezávislosť Kosova, podporil opozičnú ultranacionalistickú Srbskú radikálnu stranu (SRS) a prisľúbil zastaviť ďalšiu integráciu Srbska do EÚ v prípade, ak 27-členný blok európskych štátov nezamietne odtrhnutie Kosova.
Tadič a jeho strana, ktorá takisto nesúhlasí s vyhlásením nezávislosti Kosova, argumentoval, že Srbsko nemá inú alternatívu, ako sa pokúsiť čím skôr vstúpiť do Európskej únie bez ohľadu na spor o Kosove. "Toto je nová šanca posilniť... našu ekonomickú perspektívu cez proces európskej integrácie, potvrdiť naše demokratické schopnosti a zmeniť veci k lepšiemu," povedal Tadič vo svojom vyhlásení. Je možné, že sa májové voľby spoja s referendom o vstupe Srbska do EÚ.
Voľby prichádzajú krátko po tesnom víťazstve Tadiča nad radikálnym lídrom Tomislavom Nikoličom vo februárových prezidentských voľbách, v ktorých viedol kampaň za urýchlenie vstupu do EÚ.
Analytici očakávajú, že voliči sa opäť rozdelia do dvoch hlavných skupín: časť voličov podporujúcich blok vedený SRS s tvrdým nacionalistickým názorom na Kosovo a časť voličov podporujúcich Tadičovu DS s podporou všetkých proeurópskych strán.
V minuloročných voľbách boli radikáli najsilnejšou jednotnou silou v Srbsku. Dostali najviac hlasov, ale stále to nebolo dosť na vytvorenie parlamentnej väčšiny, pretože žiadna zo strán z takzvaného demokratického bloku sa s nimi nechcela spojiť pre spojenie SRS s bývalým autokratickým lídrom Slobodanom Miloševičom v 90-tych rokoch.
Avšak Koštunicova DSS, ktorá zmenila svoj postoj k vstupu Srbska do EÚ, keď sa pred rokom vynorila možnosť nezávislosti Kosova, teraz vyhlásila, že vytvorenie vládnej koalície so SRS nevylučuje. "Je dôležité, aby sme mali stabilnú vládu," povedal vo štvrtok pre denník Večernje Novosti Koštunicov blízky spolupracovník Velimir Ilič. Na otázku, či to znamená, že DSS by mohla vytvoriť vládu s radikálmi odpovedal: "Musíme rešpektovať vôľu občanov a ak si ľudia vyberú radikálov, potom sú v hre."
Podľa posledných odhadov radikáli a demokrati majú rovnaké šance. Avšak ani jedna zo strán nezíska dosť hlasov na to, aby zostavila vládu bez účasti menších strán. Koštunicova DSS by mohla opäť zostavovať vládu tak, ako po posledných parlamentných voľbách, keď Koštunica vstúpil do koalície s DS.
Srbsko už podpísalo s EÚ Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA), čo je prvý krok na ceste k členstvu v únii. Avšak ešte stále nie je vyriešená spolupráca Belehradu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu, konkrétne v otázkach zatýkania a odovzdávania podozrivých z vojnových zločinov.
