Brusel 12. marca (TASR) - Európsky parlament dnes oslávil 50. výročie svojho vzniku. Na slávnostnom zasadnutí sa zúčastnili niektorí z jeho bývalých predsedov, zástupcovia národných zákonodarných zborov, ako aj šéf Európskej komisie José Manuel Barroso a úradujúci predseda Európskej rady, slovinský premiér Janez Janša.
Skutočné výročie pripadá na 19. marca, keďže Parlamentné zhromaždenie európskych spoločenstiev - predchodca Európskeho parlamentu - zasadalo prvýkrát práve 19. marca 1958. Predseda EP Hans-Gert Pöttering pripomenul, že odvtedy europarlament získal postupne väčšie právomoci a uvedomil si viac svoju zodpovednosť.
"Dnes je nás 785 členov z 27 európskych štátov. Zastupujeme sedem politických skupín a vyše 150 národných politických strán. Máme legislatívnu aj rozpočtovú právomoc. Kontrolujeme Európsku komisiu a volíme jej predsedu. Zastupujeme takmer 500 miliónov občanov a odrážajú sa tu všetky politické tendencie v Európskej únii. Stali sme sa sebavedomým a veľkým hráčom na európskej politickej scéne," vyhlásil Pöttering.
Šéf európskeho zákonodarného zboru pritom pripomenul, že nová Lisabonská zmluva ešte viac posilní práva EP, keď bez jeho súhlasu nebude možné prijať rozhodnutia o dôležitých otázkach týkajúcich sa občanov.
Podľa predsedu EK je europarlament nenahraditeľným partnerom pre ostané inštitúcie únie a to predovšetkým pre komisiu. Slovinský premiér zase pripomenul, že existencia a činnosť EP od jeho vzniku je odrazom pokroku dosiahnutého v procese integrácie za uplynulých 50 rokov: EP vznikol v období napätia medzi Západom a Východom a polstoročnicu oslavuje v čase, keď už neexistujú hranice rozdeľujúce Európu.
EP je nadnárodnou parlamentnou inštitúciou EÚ a spolu s Radou EÚ a Európskou komisiou tvorí tzv. inštitucionálny trojuholník únie. Je jedinou inštitúciou EÚ volenou priamo občanmi (od roku 1979), na rozdiel od národných parlamentov však nemá výhradnú zákonodarnú moc. Vo väčšine oblastí prijíma legislatívu spolu s Radou EÚ, s ktorou schvaľuje aj úniový rozpočet a kontroluje Európsku komisiu.
Europarlament má v súčasnosti 785 poslancov z 27 členských krajín EÚ volených na päťročné funkčné obdobie. Po voľbách v roku 2009 by v nadchádzajúcom legislatívnom období mal tento počet klesnúť na 750. Slovensku sa zníži počet europoslancov zo súčasných 14 na 13.
Súčasný názov Európsky parlament sa začal používať v roku 1962. Generálny sekretariát EP sídli v Luxemburgu, poslanci zasadajú v Bruseli a Štrasburgu. Práve tieto presuny sa stali v uplynulom období terčom kritiky. Stúpenci myšlienky, že európsky zákonodarný zbor by mal mať len jedno sídlo, argumentujú nutnosťou ukončiť rozhadzovanie peňazí, ktoré sú potrebné na každomesačné sťahovanie poslancov z belgického Bruselu na plenárne zasadnutia do francúzskeho Štrasburgu vzdialeného vyše 400 kilometrov. Každoročne sa na presun 785 poslancov, ich 2000 spolupracovníkov, ako aj 3500 prepraviek s dokumentmi vynaloží približne 200 miliónov eur, pričom v Štrasburgu strávia europoslanci každý mesiac len štyri dni. Všetky ostatné aktivity sa totiž konajú v Bruseli. Podmienkou pre zrušenie štrasburského sídla EP je však jednohlasná zhoda všetkých členských krajín EÚ a teda aj súhlas Francúzska.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
