Praha. Prvou zahraničnou cestou staronového českého prezidenta Václava Klausa v druhom funkčnom období bude v pondelok návšteva Slovenska. Prezident Českej republiky v tejto súvislosti poskytol na Pražskom hrade pre TASR exkluzívny rozhovor.
Václav Klaus v rozhovore vo svojej pracovni v predvečer svojej druhej inaugurácie zhodnotil stav bilaterálnych vzťahov, okomentoval stredoeurópsku vyšehradskú spoluprácu a slovensko-maďarské napätie, odmietol obavy Slovenska z budovania prvkov protiraketovej obrany v Poľsku a Česku a potvrdil, že ako čechoslovakista a ako ekonóm má pochybnosti, či zavedenie eura Slovensku pomôže. Ale ako prezident kroky Slovenska k euru nekomentuje.
Pán prezident, v pondelok sa chystáte na jednodňovú pracovnú návštevu Slovenskej republiky, stretnete sa s vaším partnerom, prezidentom Ivanom Gašparovičom. Na Slovensko cestujete pomerne často, ale táto vaša návšteva je symbolická, je vaša prvá v druhom funkčnom období. Nezamýšľate sa niekedy nad slovensko-českými vzťahmi? Opakovane sa na oboch stranách konštatuje, že sú nadštandardné, vynikajúce. Nenastal čas na nejaký nový impulz? Na niečo nové, čo by tie vzťahy posunulo kvalitatívne niekam ešte ďalej?
Pri tejto krátkej návšteve dominuje symbolika. Symbolika dominovala aj v tom, že som bol na Slovensku aj ako na poslednej štátnej návšteve svojho prvého funkčného obdobia a idem tam aj na prvú rýchlu návštevu začiatku druhého obdobia. V tomto dominuje symbolika. Napokon, táto (návšteva) otvára aj niečo ďalšie do budúcnosti. Pretože, keby som išiel niekam inam - a kandidáti na to nepochybne sú, v mnohých oblastiach máme pomerne napätú situáciu a je motivácia viesť ďalšie rokovania - tak, naopak, by to bol antisignál a antisymbol. A to ja nemám ani ten najmenší dôvod spraviť. To je k tej prvej veci. K tej druhej veci: nie som si istý, či česko-slovenské vzťahy potrebujú nejaký viditeľný krok, aranžovaný a organizovaný politikmi. Skutočne si myslím, že nepotrebujú. Tie vzťahy sú úplne normálne a to slovo normálne je to maximum, ktoré je možné dosiahnuť. Pretože, keď je niečo abnormálne, tak je to v niečom aj nenormálne. A ja si myslím, že nie je potrebné o niečo také usilovať. Predsa, úlohou politikov je vytvoriť dostatočný priestor pre vzťahy obyčajných ľudí vo všetkých ich životných aktivitách: od turisticko-susedských, cez obchodno-podnikateľské až po kultúrno-športové. Myslím si, že tieto predpoklady vytvorené sú a nevidím dôvod, aby sme sa násilne pokúšali dávať nejaký nový, ďalší impulz.
Ste spokojný sú stavom slovensko-českej spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky? V novinových článkoch a komentároch sa sporadicky objavujú slová o tom, že V4 je umelo vyživované dieťa. Vyhovuje vám dnešný stav?
Moje dostatočne široké angažovanie sa v tej V4 v ostatných piatich rokoch naznačilo, že je zbytočné ma démonizovať a stavať ma do roly nejakého odporcu priateľského stretávania sa vrcholných politikov týchto štyroch krajín. Dúfam, že toto démonizovanie už ustalo a nie je potrebné ho umelo vyvolávať. To je veta A. Veta B: pozrite sa, som veľmi citlivý na také formálne slová o priateľstve a spolupráci. Veď tie sú u nás tým komunizmom natoľko zdiskreditované, že z každého z nás, kto sme ten komunizmus skutočne prežili - ale keď hovorím prežili, tak myslím v skutočnosti domysleli - tie slová z našich úst nikto nedostane. Cítim v tom falošné frázy, a práve z tohto dôvodu ich nehovorím. Vyšehradská štvorka predsa má svoje interné problémy. Hovorme reálne o týchto problémoch, nemažme si med okolo úst, že vôbec žiadne nie sú. Dnes nevidím problém medzi ČR a Slovenskom. Nevidím bezprostredný problém medzi ČR a Poľskom - ak je tu dohadovanie o tom, kto skôr podpíše dohodu o raketovej základni, tak si nemyslím, že to je otázka V4, ale česko-poľskej diplomacie, a aj preto, nie náhodou, hneď po návšteve Slovenska idem do Poľska. Neviem, či sú nejaké problémy poľsko-maďarské, to vedia oni. Isté napätie cítim vo vzťahoch slovensko-maďarských a to je pre mňa isté boľavé miesto tejto spolupráce. A to si povedzme nahlas. Tieto boľavé miesta ma netešia. Netešia ma preto, lebo som prežil mnoho rokov v Československu, väčšinu svojho života, takže spolucítim viac so Slovenskom než s akoukoľvek inou krajinou sveta a to Maďarsko bolo vtedy mojím bezprostredným susedom, aj keď dnes už nie je. To je reálna diskusia. Všetko iné vôkol toho sú iba frázy a myslím si, že je potrebné, aby niekto bol tým malých chlapčekom, ktorý povie, že kráľ je nahý.
Nemáte obavu, aby sa vo vzájomných slovensko-českých vzťahoch v rokoch vášho druhého prezidentského mandátu neprejavilo to, že Slovensko má zásadne iný pohľad na otázku protiraketovej obrany USA v strednej Európe? Že predstaviteľom Slovenska sa ten plán nepáči, že ho považujú za ohrozenie svojej krajiny?
Veľmi by som chcel odlíšiť dve veci a to, či sa to, ako hovoríte, "nepáči", alebo či (Slovensko) na to má iný názor. Myslím si, že to je celkom legitímne, úplne v poriadku. Keď použijem tú vašu slovenčinu, že sa to "nepáči", tak ono sa to "nepáči" aj nemalému množstvu ľudí u nás. Ono sa to, koniec koncov, "nepáči" aj nemalému množstvu ľudí v Spojených štátoch amerických, odkiaľ som sa vrátil v stredu. Takže, to slovo, "páči - nepáči" je jedná vec a je úlohou politickej reprezentácie každej krajiny, aby obhájili svoju pozíciu vo svete a pred občanmi svojej vlastnej krajiny. Takže "nepáči" je jedna rovina veci. S tým nemám ani najmenší problém. Druha otázka je cítiť sa ohrození - a pre toto, myslím si, nie je na Slovensku ani ten najmenší dôvod. Na stupnici od 1 až do 10, od bezvýhradného nadšenia z protiraketového systému až po bezvýhradné odmietanie protiraketového systému, môžem mať svoj názor, ktorý určite nie je ani v bode 1 ani v bode 10, a každý z nás to vie. Ale aj keď nie som na strane tej 1, tak určite nie z toho dôvodu, že by som sa ja - alebo, ak by som mal hovoriť za občanov ČR - cítil byť týmto radarom nejako ohrozený. Myslím si, že toto je politická alebo mediálna hra".
Verejná prezidentská voľba vo februári v Česku možno vypovedala o stave českej spoločnosti viac než práce niektorých politológov. Slovenských občanov čaká priama voľba prezidenta na budúci rok. Môže odkaz z ČR - hádky politikov a celková atmosféra prezidentskej voľby - mať negatívny dopad aj na Slovensko? Napríklad v podobe znechutenia voličov či nedôvery voči výrokom a sľubom politikov?
Myslím si, že to je mystifikácia, ktorá vyplýva zo zvláštností česko-slovenských vzťahov. Vy na Slovensku sa vďaka zrozumiteľnosti (českého) jazyka celkom bežne pozeráte na Českú televíziu, na Novu a na Primu, a preto máte veľmi detailné informácie o tom, čo si politici navzájom povedali pri českej prezidentskej voľbe. Ubezpečujem vás, že nemáte informácie o každom ostrom slove, ktoré zaznie pri prezidentskej voľbe v ktorejkoľvek inej krajine sveta. Túto vec cítite trocha českými očami. Výroky politikov počas volieb sú na celom svete neskutočné. My sme objavili tu v archíve Pražského hradu, že v roku 1920, počas voľby prezidenta T.G.Masaryka poslanci po sebe dokonca hádzali poslanecké lavice To už tu bolo. Veta B: Bol som teraz dva dni v Amerike, a vďaka tomu som trocha čítal americkú tlač. Aj keď si myslím, že americkej politike celkom rozumiem, napriek tomu som bol veľmi oslovený článkom, ktorý som si vystrihol a mám ho položený na stole a chcem o ňom napísať parafrázu pre české noviny. Ten článok má názov: Rozdelená krajina 50 na 50. Myslel som si, že to je o Českej republike. Ale to je článok o USA! Jedna informácia je pre mňa úplne šokujúca: v ôsmich z dvanástich prezidentských volieb, ktoré boli v USA od povestných volieb Kennedy-Nixon v roku 1960, sa víťazná strana nedostala k hodnote 51 percent. Vyhrala (so ziskom) menej než 51 percent. To je vec, ktorú nikto z nás nemá v povedomí. Myslím si, že by sme mali trocha znížiť svoju precitlivenosť na tieto veci".
Poďme k otázke zavedenia eura. Slovensko má v tejto otázke iný názor, ide za týmto cieľom priamočiaro na rozdiel od ČR, ktorá si zatiaľ ani len nestanovila termín, kedy by chcela európsku menu prijať. Pred časom ste vyhlásili, že Slovensko by malo byť v otázke eura opatrnejšie a nemalo by sa unáhliť. Vaše obavy stále platia?
Ako prezident ČR nemám čo hovoriť k dátumu slovenského prijatia eura. Mám šancu hovoriť k slovenskému dátumu prijatia eura potenciálne z dvoch motivácií. Z prežívajúceho čechoslovakizmu vo mne, to znamená, že ma to zaujíma o kúsok viac, než či vstúpi do eura Slovinsko, Bulharsko alebo Litva. A k tomu sa priznávam, že tento pocit vo mne je. A druhý pocit je neutrálny pocit ekonomického analytika, ktorý sa vždy zaoberal otázkami meny, financií, bankovníctva, písal o tom väčšinu svojich odborných textov. A v tomto zmysle mám na to čisto odborný názor. Ale prosím striktne rozlíšiť tento názor od prezidentského postoja k tomu, čo robí samostatná SR. Z toho pohľadu "jedna" mám komentár "nula". Nula! A z toho pohľadu "dva" a "tri" by som si kládol isté otázky, že nie som si istý, či to Slovensku pomôže. Bodka. Ale, prosím, skúste tam nechať to vypointovanie tohto rozdielu, to je veľmi dôležité. Nesmie tam byť, že Klaus radí...
