BELEHRAD 6. marca (SITA/AP) - Srbská vláda, v ktorej dominujú prozápadní liberáli, odmietla rezolúciu žiadajúcu, aby sa krajina vzdala snahy o členstvo v Európskej únii preto, že väčšina členských štátov EÚ uznala nezávislosť Kosova. O rezolúcii z dielne ultranacionalistov, podporovanej premiérom Vojislavom Koštunicom, však ešte bude diskutovať parlament, v ktorom majú hlavné slovo zástancovia tvrdej línie. Rezolúcia vyzýva EÚ, aby pred opätovným začatím prístupových rokovaní s Belehradom "jasne a jednomyseľne" vyhlásila, že Kosovo zostáva súčasťou Srbska. "Rezolúciu schváli parlament a to bude záväzné pre vládu," vyhlásil Aleksandar Vičič z ultranacionalistickej Radikálnej strany, ktorá dokument vypracovala.
Proti rezolúcii hlasovalo pätnásť ministrov z prodemokratického bloku, zatiaľ čo za hlasovalo sedem členov vlády lojálnych Koštunicovi, informovala súkromná tlačová agentúra Beta. Spor by mohol spôsobiť pád liberálno-konzervatívnej koalície a Koštunica by sa mohol pokúsiť o vytvorenie nového kabinetu s ultranacionalistami lojálnymi niekdajšiemu lídrovi Slobodanovi Miloševičovi.
Prozápadný prezident Boris Tadič a Koštunica sa o otázke sporia odvtedy, čo 17 členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Británie a Francúzska uznali nezávislosť Kosova, ktorú provincia vyhlásila 17. februára.
Koštunica trvá na tom, že vlády, ktoré uznali nezávislosť Kosova, musia svoje rozhodnutie prehodnotiť, kým bude Srbsko pokračovať v rokovaniach zameraných na získanie členstva v 27-člennej EÚ. Tadič odmieta spojiť členstvo Srbska v EÚ s kosovskou otázkou. "Vo vláde panujú vážne rozpory týkajúce sa otázky, či je pre Srbsko dobré pokračovať v integrácii do Európskej únie," uviedol minister spravodlivosti Dušan Petrovič z Tadičovej Demokratickej strany.
Kosovo je pod správou OSN od roku 1999, keď Severoatlantická aliancia zastavila tvrdé zákroky Belehradu proti etnickým Albáncom. Srbsko považuje Kosovo za základný kameň svojej národnej identity. Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN a spojenec Srbska, odmieta štátnosť Kosova ako ilegálnu. Stanovisko Belehradu podporuje aj Čína.
