BRATISLAVA 6. marca (SITA/AP/AFP) - Keď Španieli posledný raz hlasovali v parlamentných voľbách, trauma po madridských útokoch na prímestské vlaky z 11. marca 2004 bola ešte stále čerstvá, páchatelia boli na úteku a atmosféru narúšali podozrenia, že vláda z politických príčin zatajuje dôkazy. Výsledkom týchto komplikovaných okolností bolo víťazstvo relatívne mladého opozičného politika, socialistu Josého Luisa Rodrígueza Zapatera, ktorý sa vynoril z úzadia a Španielom prisľúbil, že stiahne vojakov z Iraku a zasadí sa o sociálne zmeny v tejto prevažne rímskokatolíckej krajine. O štyri roky neskôr Zapatero verí, že v nedeľných voľbách získa výraznejšiu podporu, keď sa znova postaví proti mužovi, ktorého v roku 2004 tak neočakávane porazil. Rast španielskeho hospodárstva, ktorému sa v období minulých volieb mimoriadne darilo, sa mierne spomalil a mierové rozhovory Zapatera s baskickými separatistami sa skončili neúspechom - napriek tomu sa to v prieskumoch verejnej mienky neprejavilo a od 47-ročného premiéra sa očakáva, že svojho konzervatívneho protikandidáta Mariana Rajoya tesne porazí.
Od svojho nástupu k moci Zapatero urýchlil liberálnu transformáciu, ktorou Španielsko prechádzalo od smrti pravicového diktátora, generála Franca, v roku 1975. Jeho vláda zaviedla rýchlejšie rozvody, zlegalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia, udelila amnestiu ilegálnym prisťahovalcom a odstránila povinnú výučbu náboženstva na školách. Oficiálna predvolebná kampaň bola krátka, keďže podľa španielskej legislatívy nesmie trvať viac ako dva týždne - bola však pozoruhodne tvrdá. Počas prvej debaty oboch kandidátov 25. februára obaja konkurenti najmenej 17-krát použili slovo "klamár". Rajoy napríklad Zapaterovi povedal: "Klamali ste, pretože klamete vždy. Nikdy nehovoríte pravdu."
Konzervatívci socialistom vyčítajú ich podporu širšej autonómii separatistických regiónov, ako je Katalánsko a Baskicko, ktoré za Zapaterovej vlády získali väčšiu kontrolu nad finančnými záležitosťami a ďalšími nástrojmi samostatného vládnutia. Opozícia tvrdí, že ide o prvý krok na ceste k rozpadu Španielska. Rajoyova Ľudová strana taktiež tvrdo kritizovala Zapatera za "miernu imigračnú politiku", ktorá podľa nej umožnila miliónom imigrantom, aby v krajine žili a pracovali a odoberali pracovné príležitosti Španielom. Vodou na mlyn pre opozíciu sú aj Zapaterove neúspešné rokovania s baskickou separatistickou skupinou ETA. Opozícia tvrdí, že premiér klamal občanom tým, že s militantnou skupinou viedol nepriame rokovania dokonca aj potom, ako ETA 30. decembra 2006 narušila prímerie bombovým útokom na madridskom letisku Barajas. Zapatero na Ľudovú stranu zase útočí argumentom, že politizovaním terorizmu atakuje španielsku demokraciu.
Socialisti mali týždeň pred parlamentnými voľbami podľa 3 prieskumov verejnej mienky dvoj- až šesťpercentný náskok pred opozičnou Ľudovou stranou. Zapaterovi socialisti majú podporu 42,9 percenta voličov oproti 38,8 percentám pre Rajoyovu Ľudovú stranu, vyplynulo z prieskumu zverejneného v ľavicovom denníku El País, ktorý sa uskutočnil na najväčšej vzorke respondentov. Prieskum naznačil, že účasť vo voľbách 9. marca by mala dosiahnuť približne 74-75 percent, čo by mohlo pomôcť socialistom, ktorých voliči sú tradične menej disciplinovaní v dochádzke k urnám. Analytici predpovedajú, že strana potrebuje volebnú účasť 75 percent na to, aby získala dostatok kresiel a mohla vyhlásiť víťazstvo. Celkovo je však nepravdepodobné, že by socialisti v 350-člennom parlamente získali absolútnu väčšinu.
Popredné osobnosti kultúry vrátane talianskeho režiséra Bernarda Bertolucciho a portugalského spisovateľa, laureáta Nobelovej ceny Josého Saramaga podporili Zapatera v stredu, iba štyri dni pred parlamentnými voľbami. K ďalším osobnostiam, ktoré mu prostredníctvom videa vyjadrili dôveru, patrí aj mexický spisovateľ Carlos Fuentes a argentínsko-izraelský dirigent Daniel Baremboim. Bertolluci, ktorý sa preslávil filmami ako Posledný cisár alebo Malý Budha, španielskeho premiéra označil za "príklad" pre Taliansko, kde sa parlamentné voľby uskutočnia v apríli. Rajoy podporu Zapaterovi bagatelizoval slovami, že je na strane "tých umelcov, ktorí každý deň vstávajú, aby šli o siedmej do práce".
35,1 milióna oprávnených voličov si môže vybrať z 1131 kandidátov bojujúcich o 350 kresiel v dolnej komore parlamentu (Poslanecká snemovňa). Víťazná strana vytvorí nasledujúcu vládu pre štvorročné funkčné obdobie. V hornej komore (Senát) sa o 208 mandátov uchádza 1235 kandidátov. Volebné miestnosti v nedeľu otvoria o 9. hodine, voľby sa skončia o 19. hodine.
