Praha 5. marca (TASR) Česká vláda možno prehodnotí vlani zrušený kontrakt na dodávku obrnených transportérov. Ministerka obrany ČR Vlasta Parkanová dnes počas rokovania vlády oznámila, že rakúska zbrojovka Steyer-Daymler-Puch súhlasila s tým, aby transportéry boli podrobené ďalším armádnym skúškam.
V prípade, ak tieto skúšky dopadnú uspokojivo, otvorí sa podľa ministerky priestor pre podpis memoranda o porozumení.
Český kabinet zrušil rekordný kontrakt na dodávku 199 osemkolesových transportérov za 21 miliárd Kč vlani 10. decembra so zdôvodnením, že testované prototypy nesplnili 24 z 93 požadovaných a zmluvne dohodnutých parametrov a zbrojovka nesplnila harmonogram dodávky vozidiel armáde.
V kuloároch parlamentu opakovane zaznelo podozrenie, že zo strany vlády išlo o účelový krok s cieľom prehodnotiť kontrakt a dohodnúť sa na podstatne menšom - možno iba polovičnom - počte obrnených vozidiel za menej peňazí.
Toto podozrenie má aj bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý, ktorý dnes konštatoval, že parametre, ktoré rakúske obrnené vozidlá nesplnili, neboli natoľko dôležité, aby muselo dôjsť k zrušeniu kontraktu.
Rakúsku zbrojovku vrátila vláda do hry na konci januára - na rozhovory pritom stanovila termín do 5. marca. Ak by sa priestor pre dohodu neobjavil, vláda chcela vypísať nové výberové konanie.
Kontrakt na transportéry, ktorý svojím objemom prevyšuje všetky doterajšie kontrakty českej armády - vrátane prenájmu nových stíhačiek Jas-39 Gripen - bol s víťazom výberového konania podpísaný už v lete 2006. Prvých 17 transportérov mala česká armáda dostať do konca novembra 2007. Vozidlá však nedorazili.
Kabinet Mirka Topolánka neakceptoval ponuku fínskej zbrojovky AMV, ktorá vyrába transportéry značky Patria a vo výberovom konaní skončila v poradí ako druhá. Patria v januári ponúkla českej vláde a rezortu obrany, že v lehote troch až štyroch mesiacov dodá prvých 30 obrnených vozidiel.
Nové obrnené transportéry mali v českej armáde nahradiť nefunkčné kolesové transportéry sovietskej výroby OT-64. O armádny tender sa pôvodne zaujímalo až 46 výrobných a obchodných spoločnosť.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
