Na oboch mala mafia ťažké srdce. Ten prvý prežil šesť rokov v jej klane v New Yorku, aby sa zistilo, že bol agentom FBI. Ten druhý napísal o Camorre knihu, ktorá obnažila štruktúru mafie. Joe Pistone alias Donnie Brasco sa stretol s Robertom Savianom.
RÍM, BRATISLAVA. Keď v roku 1976 Sonny Black Napolitano predstavil Donnieho Brasca mafiánskej rodine Bonanno, nikto netušil, že o šesť rokov neskôr skončí za mrežami viac než 150 členov tejto newyorskej mafie.
Brasco bolo len krycie meno pre agenta FBI Josepha D. Pistoneho, ktorému sa podarilo infiltrovať do jednej z najmocnejších rodín podsvetia. Odhalenie stálo Sonnyho život, a Pistone sa odvtedy skrýval pod novou identitou.
Legenda aj pre mafiánov
Žijúca legenda, ktorú ešte viac umocnil film Mikea Newella, v ktorom si Donnieho Brasca zahral Johnny Depp, má dnes už 68 rokov. Na oboch stranách barikád – medzi policajtmi rovnako ako medzi mafiánmi – však stále vzbudzuje rešpekt.
„Pistone mal gule, a to imponuje aj mafii,“ píše Roberto Saviano v týždenníku L'Espresso.
Saviano, len 28ročný rodák z Neapola, sa stal celosvetovo známym po vydaní svojej knihy Gomorra, v ktorej opisuje prostredie neapolskej mafie, kde skončili viacerí jeho priatelia z detstva. Po jej uverejnení dostal od štátu policajnú ochranu.
Stretnutie s Pistonem bolo jeho dávnym snom. Bývalý agent, ktorý zasvätil svoj život boju s mafiou, bol jeho vzorom.
„Nikdy som nemal strach,“ hovorí Pistone. „Ak by som ho mal, vyčítali by mi ho z tváre. Vedel som, že ak urobím chybu, môžem zomrieť. A strach vás núti robiť chyby,“ zveril sa Savianovi.
Mafia je už o rýchlom zisku
Pistone tvrdí, že mafia je dnes oveľa silnejšia ako v časoch, keď sa v nej pohyboval on. Avšak aj oveľa čitateľnejšia.
„V New Yorku kontrolovala mafia stavebníctvo a odpad. Roky pracovala, aby si v týchto sektoroch vybudovala vplyv. Dnes je všetko inak. Mladá generácia chce všetko hneď. Nevie chodiť v politike, a tak obchoduje s drogami,“ cituje L'Espresso bývalého agenta.
V New Yorku dnes podľa neho bojujú medzi sebou dve vetvy – sicílska a americká. Taliani pohŕdajú Američanmi, lebo sú podľa nich príliš mäkkí.
Pistone po rokoch tvrdí, že najviac ho mrzelo, že pre jeho utajenie trpela jeho rodina. Všetci dostali novú identitu a museli zmiznúť.
Počas šiestich rokov mal Joe tri dcéry, ktoré vídaval raz za pol roka. „Moja rodina to chápala,“ hovorí, aj keď priznáva, že žiť dva životy nebolo ľahké.
Z filmu je cítiť nostalgiu, akoby bolo Brascovi na konci ľúto, že zradil svojich priateľov. V skutočnosti je to však nadpráca scenáristov. „Boli to zločinci, a ja som si robil svoju prácu. Režisér však nechcel, aby som vyzeral ako muž bez srdca,“ smeje sa Pistone.
