MOSKVA 1. marca (SITA/AP/AFP) - V nedeľu sa v Rusku konajú voľby, v ktorých sa o funkciu hlavy štátu uchádzajú štyria kandidáti: vicepremiér Dmitrij Medvedev za stranu Jednotné Rusko, Gennadij Zjuganov za Komunistickú stranu, ultranacionalista Vladimir Žirinovský za Liberálnodemokratickú stranu a Andrej Bogdanov, stúpenec Kremľa, ktorý kandiduje pre prípad, že by Zjuganov a Žirinovský chceli robiť obštrukcie a svoje kandidatúry by stiahli. Podľa zákona budú totiž voľby platné iba vtedy, ak budú "súťažiť" aspoň dvaja kandidáti. Hoci formálne ide o voľby, v podstate ide o nástupníctvo po prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý sa podľa ústavy o tretie funkčné obdobie po sebe nemôže uchádzať. O Medvedevovi, ktorého si Putin za nástupníka vybral, sa už dlhšie hovorí ako o budúcom ruskom prezidentovi.
Podľa prieskumov verejnej mienky Medvedeva podporuje približne 70 percent Rusov. Nie je to však výsledok skutočného súboja o priazeň voličov. Kremeľ takmer úplne ovláda médiá a politickú scénu. V televíznych správach sa Medvedevovi dostáva široký priestor, ostatní kandidáti sa sotva spomínajú. Medvedev na oplátku za prezidentské kreslo Putinovi ponúkol kreslo šéfa vlády. O Medvedevovi a Putinovi, ktorí sú blízkymi spolupracovníkmi od začiatku 90. rokov, sa tak hovorí ako o budúcom vládnucom tandeme. Medvedev to označuje za pokračovanie Putinovho politického kurzu. "Cítim povinnosť pokračovať v kurze, ktorý sa za posledných osem rokov osvedčil ako efektívny" vyhlásil v stredu na stretnutí s voličmi v meste Nižný Novgorod.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) na ruské voľby vyšle pozorovateľov, ale už začiatkom februára uviedlo, že hlasovanie nebude možné považovať za spravodlivé. "Voľby, v ktorých nie sú vytvorené rovnaké podmienky pre všetkých kandidátov, možno len ťažko považovať za spravodlivé," uvádza sa v stanovisku PZ RE. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe začiatkom februára oznámila, že ruské prezidentské voľby bude bojkotovať pre rôzne obmedzenia zo strany Moskvy.
Kremeľ nielenže zabezpečil Medvedevovi rozsiahlu predvolebnú kampaň, ale tvrdým opozičným politikom ani neumožnil sa o post hlavy štátu uchádzať. Ústredná volebná komisia uviedla, že medzi dvoma miliónmi podpisov, ktoré pre svoju kandidatúru nazbieral expremiér Michail Kasjanov, je príliš veľa neplatných. Podpisy Kasjanov potreboval preto, že jeho kandidatúru nepodporila žiadna zo strán, ktorá má zastúpenie v parlamente. Opozičný vodca a šachový veľmajster Garri Kasparov zo súboja o post ruského prezidenta odstúpil ešte v decembri. Vyhlásil, že jeho volebný tím mal pre neustále kladenie prekážok zo strany oficiálnych miest problém zorganizovať hoci aj úplne obyčajný predvolebný míting. Kasjanov a Kasparov označujú voľby za frašku a Rusov vyzývajú na ich bojkot. Kasparov vyzval aj na demonštrácie.
Opozícia je však v Rusku slabá. Ukázali to decembrové parlamentné voľby, ktoré sa považovali za prípravu na voľby hlavy štátu. Prokremeľské strany posilnili svoje postavenie. Jedinou parlamentnou opozíciou sú komunisti. Dve najznámejšie liberálne strany Zväz pravicových síl a Jabloko získali iba 1,0 a 1,6 percenta hlasov. Ruská spoločnosť v súčasnosti skôr s veľkou dávkou neistoty očakáva, ako bude "dvojitá hlava štátu" Medvedev-Putin fungovať. Analytici totiž upozorňujú, že obyvatelia krajiny doteraz boli zvyknutí iba na jedného cára, generálneho tajomníka alebo prezidenta. Zároveň naznačujú, že najsilnejší muž Ruska nemôže dlho vystupovať ako politická figúrka.
