Rumunskí baníci kedysi vyčíňali v Bukurešti, dobýjali parlament a zvrhli predsedu vlády. Teraz bojujú o investície do uhoľných baní.
Ceny ropy a plynu rastú - a uhlie by baníkom mohlo naďalej zaručiť živobytie. Dnes už baníci nepredstavujú obávanú politickú silu ako pred vyše desaťročím, lebo v rámci reštrukturalizácie mnoho baní zatvorili.
Baníci dúfajú, že prilákajú do uhoľného priemyslu zahraničných investorov. Rumunským elektrárniam - tepelným, vodným a atómovým - by to umožnilo stať sa veľkým vývozcom energie do juhovýchodnej Európy.
Nerozhodnosť vlády v otázkach privatizácie však pôsobí ako prekážka - a podľa baníkov aj nové environmentálne štandardy EÚ.
Tepelné elektrárne asi privatizovať nebudú
Z uhlia sa v Rumunsku vyrába 40 percent elektrického prúdu a vládne materiály ukazujú, že to tak zostane do roku 2020. Použiť obnoviteľné zdroje energie alebo postaviť novú atómovú elektráreň by trvalo dlho.
V roku 2006 narúbali rumunskí baníci 35 miliónov ton uhlia. Povrchová ťažba hnedého uhlia predstavovala vyše 90 percent tohto objemu.
Veľké zahraničné spoločnosti prejavili čulý záujem o partnerstvo so štátom: Postarali by sa o ekologicky prijateľnú renováciu tepelných elektrární a riadili by ich. Podľa analytikov však zdržiavacia taktika rumunskej vlády pôsobí odradzujúco.
Doina Visa z Oddelenia trvalo udržateľného rastu Svetovej banky hovorí: „Reforma energetiky sa spomalila a to je škoda. Obávame sa, že sa odsunula aj privatizácia tepelných elektrární. Nemyslím si, že štát má dosť prostriedkov na ich renováciu. Mnohé možno nakoniec zatvoria."
Exodus baníkov
Baníci na juhovýchode Rumunska, na konci karpatského oblúka, si pamätajú na reštrukturalizáciu baníctva koncom 90. rokov. Nezamestnanosť stúpala, odchodné sa míňalo a pokusy stať sa malými podnikateľmi zväčša nikam neviedli.
Objavovali sa napríklad predajne sladkého pečiva, ktoré rýchlo krachovali. Po masovom prepúšťaní - a vinou ničenia životného prostredia - boli mestá schátrané a pôsobili depresívne. Mnoho ľudí odišlo za prácou do cudziny. V meste Petrila, pod 2500-metrovými horami, vypisovali pred dvoma rokmi miestni obyvatelia po múroch: „Odpísané mesto!" Komunálni politici dávali nápisy zatrieť.
Bukureštská centristická vláda dúfa, že uhlie - najmä lignit - pokryje rastúce energetické potreby a elektrina by sa mohla aj vyvážať.
Miesto jadrovej elektrárne Cernavoda
((lokacia))
Včera a zajtra
Rumunsko prijalo ambiciózny plán zvýšiť výrobu elektrickej energie prostredníctvom privatizácie - kótovania na burze, priamych predajov a partnerstiev typu PPP. V jadrovej elektrárni Cernavoda sa plánuje výstavba ďalších dvoch reaktorov.
Privatizácia sa však vlani pozastavila po tom, čo predseda vlády Calin Tariceanu ohlásil plány vytvoriť mamutiu energetickú spoločnosť, ktorá sa má vyrovnať českej ČEZ. Nová spoločnosť by zastrešovala štátnych výrobcov a distribútorov elektriny.
Ak má Rumunsko produkovať toľko energie, koľko potrebuje, musí jeho energetika zrýchliť tempo zmien - počnúc čierno- a hnedouhoľnými baňami a končiac zastaranými elektrárňami, ktoré uhlie hlcú.
Trh objavila spoločnosť ČEZ
Vláda predpovedá, že spotreba elektrického prúdu bude ročne stúpať o tri percentá, a navrhla plán modernizácie. Do zostávajúcich životaschopných baní treba pritiahnuť súkromný kapitál a postarať sa, aby boli podpísané trvalo udržateľné dodávateľské kontrakty s tepelnými elektrárňami.
Privatizačné plány sa tento rok neuskutočnia. Vláda oznámila, že potrebuje viac času na analýzu možných riešení. Plánuje sa aj fúzia niektorých ziskových kamennouhoľných baní s dvoma elektrárňami. Vznikol by ďalší energetický holding - podobný trom vysoko ceneným lignitovým.
Spoločnosť ČEZ v Rumunsku masívne investuje a prejavila záujem aj o lignitové holdingy. Ponúkla elektrárniam modernizáciu a manažment. K ďalším záujemcom patrili nemecké firmy RWE a E.ON, taliansky Enel a španielska Iberdrola.
Kto neinvestuje, bude kupovať
Nerozhodnosť Bukurešti v otázkach privatizácie vyvoláva nevôľu investorov, lebo im komplikuje investičné plány. Iné krajiny východnej Európy síce pri privatizácii energetického sektora tiež postupujú pomaly, analytici však varujú, že práve Rumunsko môže prísť o rolu potenciálneho lídra regiónu.
Bram Buring, analytik firmy Wood and Comp., hovorí: „Privatizácia vždy mešká, lebo ide o politiku. Lenže, ak neinvestujete vy, tak investuje niekto iný - a vám bude predávať elektrinu."
Na modernizáciu treba peniaze
Pri fáraní si baníci prajú šťastie, mnohí rumunskí však už na šťastie neveria - napriek oficiálnym uisteniam, že sa energetika zotaví.
Potreba financií je obzvlášť výrazná v kamennouhoľnom revíri, ktorý sa do roku 2010 musí stať finančne samostatným. Vláda ho prestane dotovať.
Doina Visa zo Svetovej banky hovorí: „Vzhľadom na stúpajúce ceny ropy a zemného plynu má možno uhlie budúcnosť. Ťažbu však treba modernizovať, aby v baniach s veľkými ložiskami stúpla produktivita."
Baníctvo kedysi v Rumunsku prekvitalo - poskytovalo prácu takmer pol miliónu ľudí (vrátane nebaníkov). V rokoch 1995 - 2000 ho však štát bol nútený subvencovať - približne šiestimi miliardami dolárov.
Revoluční baníci reformy zastavili
V deväťdesiatych rokoch boli banícke odbory obávanou politickou silou. Mnoho ľudí im zazlieva, že násilnými demonštráciami - po páde komunizmu v decembri 1989 - spomalili prechod krajiny k demokracii. V septembri 1991 vtrhli tisíce baníkov do Bukurešti, napadli parlament, podpaľovali vládne budovy a prinútili reformného premiéra Petre Romana odstúpiť.
Vtedajší prezident Ion Iliescu zapieral, že by nepokoje organizoval, aby si upevnil moc.
„Ak sa nájdu peniaze, má čierne uhlie budúcnosť," hovorí Sorin Olteanu, vychudnutý 42-ročný baník s vlasmi po plecia a náušnicou.
