Praha 29. februára - V nedeľu 2. marca uplynie 30 rokov od chvíle, keď na sovietskej kozmickej lodi Sojuz 28 vyštartoval do vesmíru prvý československý kozmonaut. Bol to súčasne prvý kozmonaut, ktorý narušil dovtedy výlučne sovietsku či americkú "návštevnosť" vesmíru - Vladimír Remek. V hodnosti kapitána ho nominovali do funkcie kozmonauta-výskumníka v posádke kozmickej lode Sojuz 28, ktorá bola prvou medzinárodnou posádkou v rámci programu Interkozmos. Veliteľom letu bol sovietsky kozmonaut plukovník Alexej Gubarev.
Posádka pracovala na palube orbitálneho komplexu Saljut 6 spolu s jeho základnou posádkou, ktorú tvorili Jurij Romanenko a Georgij Grečko. Vladimír Remek bol v poradí 87 kozmonautom vo vesmíre a jeho vesmírna púť sa skončila 10. marca 1978. Celkovo bol vo vesmíre 7 dní 22 hodín a 18 minút (190 hodín a 18 minút). Z toho po úspešnom spojení sa Sojuzu 28 s vesmírnou stanicou Saljut 6 na nej pobudol 6 dní.
VIDEO - Pred 30 rokmi vyštartoval do vesmíru 1. československý kozmonaut
Vo vesmíre Vladimír Remek vo funkcii kozmonaut-výskumník pracoval na šiestich experimentoch pripravených československými vedcami. Cieľom pokusu Chlorella bolo napríklad sledovanie rozmnožovania morských rias v stave beztiaže.
"Patrím ku generácii, ktorá si ešte pamätá, že let do vesmíru bol veľkým snom ľudstva. Do vesmíru som letel len 21 rokov po vypustení prvej družice Sputnik na obežnú dráhu a 17 rokov po Gagarinovi. Pre Československo to bola veľká udalosť", spomína Remek po mnohých rokoch slávnych i profesionálne ťažších.
Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 (v septembri tohto roku oslávi 60 rokov) v Českých Budějoviciach. Pochádzal doslova z československej rodiny, keďže otec bol Slovák (generál vojenského letectva ČSLA) a mama Češka.
Absolvent Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach nastúpil do leteckého útvaru v Českých Budějoviciach. V roku 1976 ukončil štúdiá na Vojenskej leteckej akadémii J.A.Gagarina v Moskve a na krátko sa vrátil do leteckého útvaru v Českých Budějoviciach. Po výbere kandidáta na kozmonauta sa s viacerými ďalšími pripravoval na let v Stredisku prípravy kozmonautov J.A.Gagarina v Hviezdnom mestečku pri Moskve.
Po návrate z kozmu domov bol Vladimír Remek vedúcim pracovníkom vo výskumnom vojenskom pracovisku v Prahe-Kbeloch, absolvoval Vojenskú akadémiu Generálneho štábu ZSSR v Moskve a do roku 1990 bol potom vojenským pilotom ČSLA. Od roku 1990 pôsobil ako riaditeľ Vojenského múzea letectva a kozmonautiky v Prahe-Kbeloch a v júni 1995 odišiel z armády do zálohy v hodnosti plukovníka.
Jeho ďalší pracovný osud bol znovu spojený s Ruskom, kde bol obchodným zástupcom českej firmy, aj vedúcim jej zastúpenia v Moskve, neskôr do roku 2004 pôsobil na českom veľvyslanectve v Moskve.
Vladimír Remek si ako vojak v roku 1990 podľa zákona musel ukončiť členstvo v KSČ. V júni 2004 ho zvolili vo voľbách za poslanca do Európskeho parlamentu ako nezávislého kandidáta za KSČM na päťročné volebné obdobie (2004-2009). Okrem iného sa tam zaoberá vesmírnou politikou. Patrí napríklad k jedným z podporovateľov, aby sa hlavné sídlo prvého nevojenského navigačného systému, európskeho programu Galileo, o ktorom si myslí, že má veľký potenciál, dostalo do Prahy.
Ako človek, ktorý strávil mnoho rokov v Rusku a dobre ho pozná, je v EÚ zástancom korektných a rovnocenných vzťahov EÚ s Ruskom.
