Jeruzalem 26. februára (TASR) - V stredu uplynie 80 rokov od narodenia bývalého, jedenásteho izraelského premiéra (2001-2006) Ariela Šarona. Od vzniku Izraela ovplyvňoval dianie v štáte ako vojak i politik. Participoval na blízkovýchodných vojnách a ako politik dokázal reagovať na aktuálnu situáciu a napriek tomu, že patril k radikálom, v závere politickej kariéry v roku 2005 presadil jednostranné stiahnutie z pásma Gazy. Po druhej porážke v januári 2006 leží doteraz v kóme.
Ariel Šaron, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, sa narodil 27. februára 1928 v mošave Kfar Malal, vtedy ešte britskej Palestíne. Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme vyštudoval právo a blízkovýchodné štúdie.
Už ako štrnásťročný bojoval v povstaleckej skupine Hagana. Ako dlhoročný veliteľ izraelskej armády sa dopracoval k hodnosti generála. Prispel k izraelskému víťazstvu v Šesťdňovej vojne (1967) a vojensky sa podieľal na obsadení egyptského Suezu v Jomkippurskej vojne (1973). Jeho vojenská kariéra sa skončila po víťaznom ťažení Izraela do Libanonu v roku 1982 (Operácia Mier v Galilei). Vtedy ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál okolo masakry civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch, ktorú spáchali libanonské kresťanské milície s tichou podporou izraelskej armády, za čo ho uznali nepriamo vinným. O rok neskôr musel kvôli tomu odstúpiť z postu ministra obrany.
Šarona považovali za jedného z hlavných propagátorov politiky obsadzovania. V politike pôsobil ako minister viacerých ministerstiev a snažil sa urýchliť židovské osídľovanie Západného brehu Jordánu.
Ako predstaviteľ pravicovej strany Likud sa začiatkom roku 2001 stal premiérom Izraela. V úrade premiéra sa však jeho politický program neskôr postupne presúval smerom k stredu. Nevzdal sa síce politiky vojenských zásahov a protiteroristických operácií na území kontrolovanom Palestínskou samosprávou, neskôr situáciu na Blízkom východe začal riešiť politicky a postupne podporoval mierový proces. Ustúpil od dlhoročného kurzu podpory budovania židovských osád na palestínskych územiach a v roku 2005 presadil jednostranné stiahnutie Izraela z pásma Gazy, ktorého okupácia sa tak po 39 rokoch skončila. Definitívne sa tým názorovo rozišiel so svojou stranou Likud, ktorú spoluzakladal v roku 1974. V novembri 2005 ju preto opustil a založil novú stredopravú s názvom Kadima (Vpred), ktorá si dala za cieľ definitívne stanovenie hraníc Izraela. Po rozpade jeho vlády kvôli odchodu z Gazy následné marcové voľby 2006 priniesli Kadime víťazstvo.
V ďalšej kariére Šaronovi zabránila mozgová príhoda, ktorá prišla 18. decembra 2005. Po nej 4. januára 2006 nasledovala ďalšia, ťažká mŕtvica, po ktorej upadol do kómy, z ktorej sa doteraz neprebral. Od 14. apríla 2006 ho vo funkcii izraelského premiéra oficiálne nahradil Ehud Olmert, ktorý ho ako podpredseda vlády zastupoval už od januára 2006.
12 20 chor juh
