Berlín 26. februára (TASR) - Nemecké ministerstvo zahraničných vecí sa svojho času aktívne spolupodieľalo na zločinoch nacistického režimu, a to ako jeden z jeho ústredných orgánov.
Vyplýva to z doterajších poznatkov komisie historikov pod vedením profesora Eckarta Conzeho z Marburgu, o ktorej zriadení s cieľom preskúmať úlohu rezortu v období Tretej ríše rozhodol ešte v roku 2005 vtedajší šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer.
Päťčlenné odborné grémium, ktoré sa pustilo do práce už po nástupe terajšieho ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, by konečnú správu o svojich poznatkoch malo zverejniť do konca roka. Dnes zverejnilo predbežné informácie o doterajších výsledkoch činnosti.
Podľa nich boli prirodzene aj diplomati, ktorí kládli odpor. Existovali aj takí, ako niekdajší tajomník nemeckej ambasády v Budapešti Gerhard Feine, ktorý zachránil pred deportáciami tisícky židov, aby sa v roku 1953 vrátil do rezortu a neskôr pôsobil ako veľvyslanec krajiny v susednom Dánsku. Takých bolo však v rezorte v období rokov 1933-1945 málo. V žiadnom prípade nezodpovedá skutočnosti "legenda" o tom, že rezort diplomacie bol svojho času "baštou odporu", čo bola v 70. rokoch minulého storočia ešte takpovediac oficiálna verzia.
Ako informoval šéf komisie Eckart Conze, pre členov grémia predstavovalo istý problém skúmanie miery kontinuity na tomto ministerstve po páde fašistického režimu, respektíve po vzniku spolkovej republiky. Po obnovení rezortu v roku 1951 sa do vedúcich funkcií na ministerstve dostalo podľa jeho slov viacero takých diplomatov, ktorí predtým čelili podozreniu zo spoluviny. "Vrcholom ľadovca" boli diplomati na zastupiteľských úradoch, vrátane Franza Nüssleina, neskoršieho generálneho konzula spolkovej republiky v Madride, ktorého nekrológ v rezortnom periodiku zamlčoval časť jeho minulosti a v roku 2004 vyvolal v Nemecku ostrú diskusiu. Práve tá viedla Joschku Fischera k rozhodnutiu zriadiť spomínanú komisiu historikov.
Franz Nüsslein pôsobil v ríšskom protektoráte Čechy a Morava ako generálny prokurátor a čelil obvineniu, že sa spolupodieľal na poprave okolo 900 osôb. Aj keď ho v bývalom Československu odsúdili na 20 rokov väzenia, v roku 1955 sa vrátil do spolkovej republiky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí, aby neskôr odchádzal do dôchodku z postu generálneho konzula v španielskej metropole.
Komisia podrobila skúmaniu mnohé archívne materiály nielen v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, Izraeli a Veľkej Británii. Jej konečná správa nebude obsahovať žiadne senzácie, členovia sa v nej pokúsia špecifikovať všeobecné súvislosti a adekvátne objasniť aj jednotlivé prípady.
