Vo veku 58 rokov náhle zomrel 20. februára jeden z najaktívnejších a najznámejších Slovákov žijúcich v zahraničí, dolnozemský literát a verejný činiteľ Ondrej Štefanko. Informoval o tom dnes v Budapešti portál Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny.
Štefanko sa narodil sa 18. marca 1949 v Temešvári, ale celý život - s výnimkou vysokoškolských štúdií - strávil v rumunskom Nadlaku, kde ukončil základnú školu a lýceum v slovenskom jazyku.
Vyštudoval fyziku a chémiu, čo bolo jeho hlavným zamestnaním až do roku 1989. Aktívne pôsobil v rámci hnutia proti diktatúre a po páde socializmu ho zvolili do rumunského parlamentu ako zástupcu Slovákov.
Založil prvý nezávislý časopis Slovákov v Rumunsku Naše snahy (1990) a od roku 1990 stál na čele Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.
Ondrej Štefanko bol v rokoch 1976-1989 predsedom Literárneho krúžku Ivana Krasku, od roku 1994 Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, ktorá je v súčasnosti najúspešnejším slovenským vydavateľstvom mimo územia Slovenskej republiky. V 90. rokoch bol predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska. Bol členom Zväzu rumunských spisovateľov, Spolku slovenských spisovateľov a Obce slovenských spisovateľov, šéfredaktorom spoločného časopisu Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie Dolnozemský Slovák (od r. 1996) a dvojjazyčného (rumunsko-slovenského) štvrťročníka Dvojité zrkadlo - Oglinzi paralele (od r. 1996).
Doménou Štefankovej literárnej tvorby bola orientácia na spoločenstvo rodných. Ondrej Štefanko predstavoval typ romantického búrliváka, ktorý veľkolepým gestom stotožňoval svoj život s poéziou a žil pre ľudí, uvádzajú Ľudové Noviny.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) sla
