Štrasburg 20. februára (TASR) - Na riziko precedensu, ktoré vytvára vyhlásenie nezávislosti Kosova, upozornil dnes poslancov Európskeho parlamentu srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Hoci Európska únia opakovane deklarovala, že prípad Kosova je jedinečným a nemôže sa opakovať, viacerí slovenskí europoslanci dávajú v tomto smere za pravdu šéfovi srbskej diplomacie.
"Môžeme sa tváriť, že je to sui generis, ale je to určite precedens a nemusí to byť v najbližších piatich rokoch, ale niekedy neskôr môže byť takýto spôsob vyhlásenia štátu použitý ako príklad pre niekoho iného. Ja som ale presvedčená, že Slovensku alebo niektorej časti územia Slovenska, ak teda na Slovensku majú všetci rozum, toto nehrozí," uviedla Monika Flašíková-Beňová (Smer).
Poslankyňa EP si myslí, že EÚ situáciu podcenila a dobre si neuvedomila, aké dôsledky môže so sebou niesť jednostranné rozhodnutie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom.
"Čo mňa osobne mrzí, je to, že Európa opäť nenašla spoločnú reč, tak ako sa to stalo v čase invázie do Iraku a opäť len pár rokov po Iraku sa dostávame do situácie, keď jednoducho nie sme schopní v diskusii dospieť k nejakému spoločnému riešeniu. A to ja vidím ako problém do budúcnosti pre EÚ samotnú," upozorňuje Flašíková-Beňová.
Podľa ďalšej slovenskej europoslankyne Ireny Belohorskej (HZDS) by k podobnej situácii, do akej sa dostalo Srbsko, mohlo dôjsť aj na Slovensku. "Musím jednoznačne podporovať sebaurčenie národa, lenže tu je ďalší štát, Albánsko, ktoré je národom. Takže analogicky by mohla vzniknúť nejaká republika na južnom Slovensku, ktorá nepatrí ani tam, ani tam. Som zvedavá, ako sa budú stavať niektorí tí veľkí, ktorí s tým (vyhlásením nezávislosti Kosova) súhlasili, ak takéto isté právo na sebaurčenie použijú iné komunity v Európe," upozorňuje Belohorská.
Vážne výhrady voči vyhláseniu nezávislosti Kosova má aj Ján Hudacký (KDH). "Predpokladám, že to bude, či chceme alebo nechceme nebezpečným precedensom pre niektoré regióny. Je tu veľa príkladov a rozhodne tento precedens môže byť zneužitý," myslí si Hudacký.
Príkladov, kde by k takémuto vývoju mohlo dôjsť, je podľa neho veľa a to aj v rámci samotnej Európskej únie vrátane Slovenska, kde sa tiež nedá vylúčiť, že určité skupiny tento precedens neskôr nezneužijú.
S takýmito obavami rozhodne nesúhlasí Árpád Duka-Zólyomi (SMK). "Čo sa týka šírení neopodstatnených a zavádzajúcich správ - a ja som to nazval bludy - že tento akt môže byť precedensom pre rôzne krajiny, hlavne pre strednú Európu a dokonca aj pre Slovensko, pre národnostné menšiny a hlavne pre maďarské - a toto hlásajú aj Rumuni - tak toto je veľký omyl," tvrdí Duka-Zólyomi.
Opiera sa pritom o pôvod celej situácie na Balkáne, kde po vojne medzinárodné spoločenstvo prevzalo správu nad Kosovom a odvtedy podľa neho Srbsko stratilo nárok na toto územie a de facto mu nepatrí. Ako druhý argument uvádza genocídu kosovských Albáncov srbskými vojskami. Keďže nezávislosť Srbska sa stala realitou, podľa slovenského poslanca je teraz úlohou EÚ zaistiť stabilitu v Kosove a budovanie demokracie a právneho štátu. V súvislosti s postojom Slovenska k nezávislosti Kosova Duka-Zólyomi hovorí o "schizofrenickom stave".
"Vieme, že sa hlása, že nikdy - a dokonca máme uznesenie Národnej rady SR - že nikdy nebudeme podporovať nezávislosť Kosova, jedine, ak sa Srbi a Kosovčania dohodnú. Minister zahraničných vecí však v Bruseli cíti tlak a potom sa vyhlasuje, že budeme 120 dní čakať a potom uvidíme," pripomína Duka-Zólyomi, ktorý je presvedčený, že po týchto 120 dňoch Slovensko nezávislosť Kosova podporí.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) bar
