Na zákaz fajčenia si v Nemecku nevedia zvyknúť najmä malé krčmičky, kde nie je miesto na vytvorenie oddelenej miestnosti. Aj preto vznikajú spolky za zrušenie zákazu.
HAMBURG. „St. Pauli musí fajčiť“, vyzýva chlapík v štýlovom bare Bambi v jednej z bočných uličiek hamburskej zábavnej štvrti. Podarilo sa mu prehovoriť barmanku Konstanze, aby vyvesila jeho protestný plagát za „slobodu fajčenia“.
„Nech si protestujú,“ vraví Konstanze, „ja som za zákaz.“ Bambi dodržuje protifajčiarsky zákon, od nového roka sa tu ako aj v ostatných baroch nefajčí. Pokuty za porušenie zákazu fajčenia sa začnú v Hamburgu vyberať až v marci. Odporcovia zákona tak ešte majú ešte dva týždne na jeho zastavenie.
Protifajčiarska koalícia
Fajčenie na úradoch, školách, v hromadnej doprave alebo v budove Bundestagu je zakázané už od septembra. Nemecká vláda nechcela zaostať za Francúzskom a Talianskom a postavila sa na stranu protifajčiarskej koalície.
Problémom je, že nad miestami, kde sa fajčí najviac, nad barmi, diskotékami a krčmami nemá Berlín žiadnu moc. Tie totiž spadajú do právomocí spolkových krajín: fajčenie v mníchovských krčmách môže zakázať jedine bavorský parlament.
Diskusie o tom, ako by možný zákaz mal vyzerať, sa tiahli počas celého minulého roku. Návrhov bolo skoro toľko ako spolkových krajín a ešte v októbri sa zdalo, že sa v Kolíne bude fajčiť podľa iných pravidiel ako v Drážďanoch. Mediálna kritika aj pokarhania z Berlína nakoniec pritlačili spolkových predsedov k spoločnej dohode: fajčiť v pohostinstvách sa smie len v samostatných, dverami alebo stenou oddelených miestnostiach.
Tržby neklesajú
„Je to oveľa lepšie, ako robiť 10 hodín v zafajčenej miestnosti,“ vraví Tobias Senff, 28–ročný čašník v hamburskej nóbl reštaurácii Lambert.
Aj jeho šéf Gerhard Meusel sám fajčiar- abstinent neskrýva spokojnosť: „Tržby nepoklesli, skôr naopak, január bol nadmieru úspešný.“ Podľa jeho slov čerstvý vzduch do reštaurácií skôr priláka. „Ľuďom jednoducho lepšie chutí,“ vraví Meusel.
Podniky, ktoré majú len jednu miestnosť, sa automaticky stávajú nefajčiarske. To je problém hlavne pre „krčmičky na rohu“. Mávajú len jednu miestnosť a väčšinovú fajčiarsku klientelu.
Riešenie: občianske združenie
Partia štyridsiatnikov v krčme Cheers v hamburskej štvrti Hamm pozerá futbal a fajčí ostošesť. Krčmár Carsten Dietz chce vyčkať, ako sa situácia do marca vyvinie. „Ak sa nič nezmení, budem to musieť zavrieť, chlapi radšej ostanú fajčiť doma.“
Dietz sa spolieha na výnimku pre jednoizbové krčmy, ktorú sa podarilo presadiť v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Tamojší ústavný súd rozhodol, že zákon znevýhodňuje malé podniky oproti väčším, ktoré majú priestor pre „fajčiareň“.
Možnosť, ako sa vyhnúť zákazu, je urobiť zo svojej krčmy občianske združenie. V budovách združení sa fajčiť môže. Krčmy teda musia vyvesiť na dvere tabuľu „fajčiarsky klub“, ako to urobil Blins Bar v podchode na hlavnej stanici v Hamburgu. Na sklenených dverách visí ceduľa Avion, „združenie na podporu kultúry fajčenia, vzdelávania a porozumenia medzi národmi“.
Krčmárka predáva za euro rovno pri bare členské preukazy. „Za dva mesiace máme už 300 členov,“ vraví spokojne.
Bambi baru by sa podľa Konstanze združenie neoplatilo. „Nemáme veľa štamgastov, preto sme skôr odkázaní na okoloidúcich,“ vraví barmanka a študentka sociológie.
Týždenné tržby podľa nej poklesli, cez víkend sa to však nedá odhadnúť, v zime chodí vždy menej ľudí. Väčšie starosti ako zákaz fajčenia robí Konstanze pripravovaný zákon proti pitiu alkoholu na uliciach St. Pauli. Hamburský senát chce pitie zakázať pre bezpečnosť, opakovali sa bitky s rozbitými fľašami.
Fajčenie je v celom Nemecku zakázané vo verejných budovách (nemocniciach, úradoch, divadlách).
V baroch, diskotékach a krčmách platí zákaz od prvého januára v 14 spolkových krajinách. Krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko (Nordrhein-Westfalen) a Durínsko (Thüringen) sa pridajú v júli.
Pokuty za porušenie zákona sa odlišujú od krajiny ku krajine. Najdrahšie je nelegálne si zapáliť na severe, najlacnejšie na juhu: v severonemeckom Rostocku je pokuta za fajčenie 500 eur, v bavorskom Mníchove len päť.
Autor: Michal Kmeč