ŽENEVA 17. februára (SITA/AFP) - Gevat a Imer, Kosovčania, ktorí pricestovali do Švajčiarska pred mnohými rokmi, pravdepodobne pozdvihnú pohár a pripijú si na nezávislosť Kosova, keď k tomu v nedeľu dôjde, ale zatiaľ sa neplánujú vrátiť späť. Nebudú teda medzi stovkami kosovských utečencov, ktorí sa v nedeľu vrátia do Prištiny, aby tu oslavovali vyhlásenie nezávislosti tejto zatiaľ srbskej provincie. Vo svojej novej domovine sú na to až príliš zaneprázdnení.
Gevat Krasnigi, ktorý riadi v Ženeve japonskú reštauráciu, povedal: "V Prištine som si už kúpil byt, aby som tam niečo mal. O rok, o dva, by som si tam rád založil hotel alebo reštauráciu s francúzskou kuchyňou." Ale oveľa viac než definitívny návrat do Kosova by mu vyhovovalo pendlovanie medzi oboma krajinami.
Imer Cacaj, ktorý z Kosova odišiel v roku 1983 po tom, čo ho zatkla juhoslovanská polícia, je ďalším človekom, ktorý sa neplánuje vrátiť domov. "Životné podmienky sú v Kosove hrozné. Ľudia nemajú vodu, elektrinu. Tu sme si zvykli na iný štandard," povedal Cacaj, ktorý v Ženeve pôsobí ako finančný manažér. "Aj mentalita sa zmenila, vojna ľudí mení," dodal Cacaj.
Spojenie medzi Kosovom a Švajčiarskom sa začalo v 60. rokoch, keď sa juhoslovanský komunistický režim dohodol so Švajčiarskom, ktoré vtedy akútne potrebovalo pracovnú silu. Ďalšia vlna imigrácie prišla v 80. rokoch, keď obyvatelia Kosova utekali pred rastúcimi nepokojmi v regióne. Ich počet sa počas 90. rokov ešte zvýšil. Vo Švajčiarsku žije 357 835 občanov bývalej Juhoslávie, Kosovčanov by tam malo byť okolo 200 tisíc. Kosovský novinár Nefail Maliqi to ironicky okomentoval slovami: "Albánčina je štvrtým švajčiarskym jazykom."
