Praha 16. februára (TASR) Václav Klaus bol zvolený za prezidenta po vypätom súboji a víťazstvo to bolo tesné, aj keď samotné finále bolo napokon pomerne hladké, konštatuje v komentári český denník Mladá fronta DNES (MfD).
Pre krajinu sa toho príliš veľa nezmení. Kto sleduje politiku, Klausa pozná a vie, čo sa od neho dá čakať. Bude sa snažiť vykonávať svoj úrad dôstojne, občas provokovať názormi a témami, ktoré by inak zostali bokom.
Obavy, že sa stane neriadenou strelou, pretože po druhom mandáte sa už nebude môcť usilovať o znovuzvolenie, sú neopodstatnené. Klaus bude rovnakou neriadenou strelou ako doposiaľ, tvrdí šéfredaktor MfD Robert Čásenský.
Spôsob voľby i samotný výsledok Klausovho zvolenia znamená, že mu už nikto nebude môcť vytýkať, že ho na hrad dostali komunisti: v celkovo šiestich kolách prvej a druhej prezidentskej voľby nedostal od nich ani jediný hlas.
Ale pri verejnej voľbe bolo vidieť, že o Klausovom zvolení v podstate rozhodol prebehlík z ČSSD, poslanec Evžen Snítilý. Spôsob, akým sa z neho stal volič Václava Klausa, bude navždy vyvolávať špekulácie o tom, či jeho rozhodnutie bolo motivované iba politický názorom. Nezdá sa, že by to tak bolo.
Opozícia môže náhle prebehnutie jedného poslanca považovať za zradu a komunikácia s ňou bude po tejto prezidentskej voľbe ťažšia než doteraz. A aj vláde bude istý čas trvať, než sa spamätá.
Vzájomná nedôvera a atmosféra vojny poznamenajú politiku nadlho dopredu. Ak bude chcieť prezident splniť svoj sľub a vrátiť politiku do normálnych koľají, dá mu to skutočne veľa práce. Pre Klausa aj pre premiéra a šéfa ODS Mirka Topolánka to je víťazstvo. Ale je to víťazstvo, po ktorom bude ešte istý čas bolieť hlava.
V inom komentári sa denník MfD zamýšľa nad neschopnosťou českej ľavice nominovať na prezidentský post vlastného ľavicového kandidáta. Podľa autora Jana Jandourka sa na tom asi nič nezmení ani o päť rokov, keď sa bude prezident voliť opäť.
Komunisti vo svojich radoch mnoho intelektuálov a tvorivých osobností nemajú. Kde by ich vzali, keď sa ich desiatky rokov iba zbavovali a žiadne nové nezískali. Ich strana starne a politika založená na negácii žiadnych veľkých mysliteľov nepotrebuje.
ČSSD sa vydala podobným smerom. Ak si niekto myslel, že sa zjavia noví Blairovia, musí dnes sedieť na zadku a plakať nad vlastným bláznovstvom. Znakom osobnosti je totiž myšlienková sloboda a istá elegancia. V dnešnej sociálnej demokracii nenájdeme už ani stopové prvky niečoho takého.
Ľavica môže o päť rokov pozliepať väčšinu pre nejakého svojho kandidáta, a to tak v parlamente, ako aj v prípade priamej voľby občanmi. Ale tým na svojej impotencii nič nezmení.
Príčinou tejto impotencie je okrem iného aj zlá psychická kondícia a strach zo zlyhania. Ale to si musí ľavica ujasniť sama, prečo je na tom tak zle a čoho sa stále bojí, uzatvára Jaj Jandourek svoj komentár v MfD.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
