Český premiér a predseda ODS Mirek Topolánek obvinil zo zlyhania po prvom kole prezidentskej voľby verejnoprávnu Českú televíziu (ČT). Podľa Topolánka televízia a jej moderátori sa spreneverili poslaniu verejnoprávnej televíznej stanice.
Výrok vysokého ústavného činiteľa krajiny zaznel v sobotu na Pražskom hrade po skončení tretieho kola prezidentskej voľby po tom, ako ČT počas dvoch dní zvládla vyše 20 hodín živého vysielania "nekonečnej" prezidentskej voľby z Pražského hradu vrátane živých rozhovorov s politikmi v kuloároch a vstupov zo štúdia, kde sa striedali komentátori, politológovia a analytici.
Topolánek sa k svojmu nie prvému ostrému výpadu voči ČT odhodlal v momente, keď pri ňom stál prezident Václav Klaus.
Vedenie ČT kritiku premiéra odmietlo a požiadalo o konkretizovanie výhrad. To sa však už nekonalo.
Analytik a publicista Jan Potůček z týždenníka Reflex, ktorý sa dlhodobo venuje problematike českých médií, invektívu Mirka Topolánka tiež neprijal a ani plne nepochopil.
"Myslím si, že verejnoprávne médiá v ČR plnia svoju funkciu dobre, a jednoznačným príkladom môže byť pokrytie prezidentskej voľby. Zvlášť ČT ukázala, že dokáže divákom ponúknuť to, za čo si ju platia. To je presne to, prečo platíme koncesionárske poplatky, pretože komerčné médiá by nám toto nikdy nepriniesli," povedal pre TASR.
"Pýtal som sa na to aj povereného riaditeľa spravodajstva ČT Milana Fridricha a ten tiež netušil, o čo (Topolánkovi) išlo. Domnievam sa, že hlavná výhrada smerovala k tomu, že v živom vysielaní ČT sa objavili informácie od (predsedu ČSSD) Jiřího Paroubka o údajnom nátlaku (ministra vnútra) Ivana Langera na poslanca ČSSD Evžena Snítilého, a že sa tam objavila aj fotografia ako dôkaz nátlaku. Myslím si, že Topolánek mal pocit, že ČT ide po ruke ČSSD," spresnil Potůček.
Verejnoprávna ČT prešla katarziou pred siedmimi rokmi. Udalosti v roku 2000 zašli až tak ďaleko, že redakcia spravodajstva sa vzbúrila. Protesty proti politicky nominovanej rade ČT, netransparentnej voľbe nového šéfa televízie Jiřího Hodača a nátlaku politikov na spravodajstvo v decembri 2000 podporili aj občania na Václavskom námestí. Opakovanie takejto malej televíznej revolúcie dnes nehrozí. Ale nie všetko, čo k protestom v ČT vtedy viedlo, sa podarilo vyriešiť.
"Pod tlakom verejnosti sa vtedy rýchlo prijala novela zákona o ČT a krátko na to sa obdobným spôsobom upravil zákon o Českom rozhlase (ČRo). Zásadná zmena, ktorá nastala, bola v spôsobe voľby rád ČT a ČRo. Dovtedy volila členov rady Poslanecká snemovňa a kandidátov nominovali priamo politické strany. Po zmene zákona radu síce volí Poslanecká snemovňa, ale jednotlivých členov nominujú nezávislé mimovládne organizácie," pripomenul Jan Potůček.
Českí politici si pomerne rýchlo našli spôsob, ako novelu obchádzať cez nominácie od navonok nezávislých organizácií a občianskych združení, ktoré sú však nepriamo spojené s politickými stranami. Dôkazom toho je fakt, že zloženie rád de facto kopíruje politické rozloženie síl v Poslaneckej snemovni.
Bublajúci hrniec ešte donedávna pripomínala situácia v Českom rozhlase. Po tom, ako nová riaditeľka hlavnej stanice ČRo 1 - Radiožurnál Barbora Tachecí 1. januára 2008 zásadným spôsobom zmenila charakter vysielania stanice, vedenie rozhlasu a Rada ČRo dostali stovky sťažností. Olej do ohňa opakovane priliala aj samotná Tachecí, keď zmeny obhajovala arogantne a bránila sa normálnej diskusii.
Tieto "školácke chyby" Potůčka prekvapili. Zvlášť preto, že Tachecí mala za sebou roky pôsobenia v ČT, komerčnej rozhlasovej sfére, aj v oblasti PR.
"Zásadná chyba sa stala v tom, že Barbora Tachecí nastúpila ako riaditeľka Radiožurnálu 1. novembra 2007, a k zásadným zmenám programu došlo už od 1. januára 2008. Za dva mesiace sa nedá urobiť ani prieskum toho, čo by poslucháči od stanice chceli, ani sa nedá pripraviť skúšobné vysielanie, v ktorom sa vychytajú chyby, aby sa neprejavili v éteri. Oni urobili zmenu priamo v éteri, čo je školácka chyba, ktorá sa nemala - zvlášť verejnoprávnemu rádiu - stať. Zmena mala byť koncepčnejšia, mala ísť cestou postupných zmien, mala sa pripraviť, byť vyargumentovaná a podporená prieskumom," tvrdí publicista, ktorý sa po boku Tachecí objavil na začiatku februára aj v "slávnom" vysielaní štúdia Dobré ráno ČT, v ktorom riaditeľka stanice slovne napadala moderátora.
"Zmena v Českom rozhlase bola potrebná. Vysielanie bolo dlhodobo skostnatené, strácalo poslucháčov. Ale urobiť zo dňa na deň konkurenciu Radia Impuls, Frekvencie 1 a Európy 2 - bola obrovská chyba. Radiožurnál tesne po Novom roku a Radiožurnál v polovici februára - to je už niečo trochu iné. Zmenil sa, vychytávajú chyby. Dnes by som už petíciu proti Radiožurnálu nepodpísal, už vysiela lepšie a stále sa zlepšuje. Ešte pred tým, ako Barboru Tachecí odvolali, už Radiožurnál vyzeral celkom dobre."
Český rozhlas 1 - Radiožurnál pokračuje "po novom" aj po odchode Tachecí, po ktorom sa nervovo zrútila. Vzťahy a komunikácia vo verejnoprávnom rádiu síce utrpeli, ale poslucháči, ktorí mesiac čo mesiac platia koncesionársky poplatok 45 Kč, na zmenách napokon možno získajú.
