Zbytočné balenie potravín spôsobuje čoraz viac starostí konzumentom a Novozélanďania sú najochotnejší uskromniť sa v tomto ohľade.
Vyplýva to zo záverov internetového prieskumu, ktorý v 48 štátoch uskutočnila spoločnosť Nielsen Company. V novembri 2007 si 40 percent respondentov - z celkového počtu 25.000 - robilo veľké starosti pre odpad z potravinových obalov, ktorý putuje do smetí. V máji 2007 ich bolo ešte iba 31 percent.
"Tieto obavy pribúdajú rýchlejšia ako ostatné environmentálne ohľady," konštatuje firma Nielsen. Výskum sledoval aj vzťah ku klimatickým zmenám, k nedostatku vody a jej znečisteniu, ku kvalite ovzdušia a k používaniu pesticídov.
Tesco a Carrefour chce znížiť spotrebu obalov
"Eko-balenia síce nemajú pre ľudí najvyššiu prioritu, ale potravinársky priemysel túto tému iste nemôže ignorovať," hovorí Patrick Dodd, prezident európskej pobočky Nielsen Company.
Potravinové reťazce Wal-Mart, Carrefour a Tesco už plánujú znížiť spotrebu obalov.
Polovica respondentov prejavila ochotu vzdať sa napríklad škatúľ, do ktorých sa potraviny dobre ukladajú, a v ktorých sa šikovnejšie prevážajú. Zaobišli by sa tiež bez nádob, ktoré je možné opakovane uzatvoriť.
Na trhu sa vyskytujú aj obaly, vďaka ktorým sú potraviny čisté a nikto sa ich nedotkol. Tých by sa ochotne vzdalo iba 30 percent opýtaných. Rovnaký počet zákazníkov by netrval ani na pokynoch pre varenie a iných inštrukciách.
Aziatom by obaly chýbali
65 percent Novozélanďanov však bolo ochotných zaobísť sa bez obalov, ktorých jediným účelom je zvýšiť pohodlie kupujúceho. Ochotu prejavili aj Fíni, Íri, Česi a Nóri.
Na druhom konci škály sa umiestnili Thajčania a Japonci. Tí sa nechceli vzdať nijakých obalov.
Ľudia v ázijských mestách často nakupujú čerstvé potraviny na trhu a nekupujú ich v supermarketoch, v regáloch ktorých majú dlhší život. Vedia tiež oceniť pekný vzhľad potravín a ich ľahkú skladovateľnosť.
Európania a Severoameričania sa zasa nechcú vzdať obalov, ktoré zaručujú hygienickosť.
Vo všeobecnosti platí, že konzumenti požadujú papier (primeranej hrúbky) alebo sklo, čiže materiál, ktorý možno recyklovať, a nie plast ani polystyrén.
Bernard Leveau, odborník na obaly vo francúzskej firme Multivac, hovorí, že balenie sa dá mnohorako zjednodušiť: Jeho firma asi o tretinu stenčila plastový film, používaný v obalovej technike. Pevnosť zostala zachovaná.
Už netreba skladovať tak dlho
Ešte v osemdesiatych rokoch sa predajcovia snažili predĺžiť životnosť čerstvých potravín v regáloch - napríklad mäsa až na tri týždne. Taký prístup si vyžadoval dôkladné zabalenie. „Ukazuje sa, že osem až desať dní postačuje," dodáva Bernard Leveau.
Jestvujú aj ďalšie zmeny v postojoch konzumentskej verejnosti k obalom: Umelé hmoty by mohol nahradiť biodegradovateľný materiál a konzervované potraviny by sa dali predávať v ľahších nádobách.
