Brusel 14. februára (TASR) - Na Slovensku sa zvyšuje počet žiakov, ktorí majú problémy s čítaním a klesá počet osôb, ktoré majú minimálne úplné stredoškolské vzdelanie. Vyplýva to zo správy porovnávajúcej vývoj v období 2000-2006, ktorou sa dnes v Bruseli zaoberajú ministri školstva členských krajín Európskej únie.
Tá si stanovila za cieľ, že do roku 2010 sa zníži na 17 percent podiel žiakov, ktorí nevedia dobre čítať. Podľa posledných výsledkov spred dvoch rokov má takéto problémy každý štvrtý študent vo veku 15 rokov. Situácia sa pritom od roku 2000 zhoršila z 21,3 na 24,1 percenta. Slovensko v tejto oblasti vykazuje výsledky, ktoré sú po Rumunsku a Bulharsku najhoršie v EÚ, pretože problémy s čítaním má 27,8 percenta 15-ročných žiakov. Naopak najlepšie výsledky dosiahlo so 4,8 percenta Fínsko.
Nadpriemernými výsledkami sa môže SR chváliť pri porovnaní podielu osôb, ktoré majú ukončené minimálne úplné stredoškolské vzdelanie. Vo vekovej skupine 20-24-ročných to je 91,5 percenta, čo je po Českej republike (91,8 percenta) najviac v únii. Ako v jednej z mála krajín EÚ sa však tento podiel v SR znížil od roku 2000, keď to bolo 94,8 percenta. Celoúnijový priemer je 77,8 percenta a Brusel ho chce do roku 2010 zvýšiť na 85 percent.
EÚ chce takisto znížiť na 10 percent podiel študentov, ktorí opúšťajú vzdelávací proces predčasne. Hoci Slovensko s týmto problém nemá, pretože štatistika uvádza v sledovanej skupine 18-24-ročných 6,4 percenta, čo je po ČR (5,5 percenta) druhý najlepší výsledok, aj tu sa v porovnaní s rokom 2000 v SR situácia zhoršila a to o 0,8 percenta. Najväčšie problémy v tejto oblasti majú Malta, Portugalsko a Španielsko, kde vzdelávací proces opúšťajú na tomto stupni traja až štyria z desiatich.
Značné nedostatky má Slovensko v celoživotnom vzdelávaní, do ktorého sa zapájajú len 4,3 percenta dospelých. Po Bulharsku a Rumunsku to je najmenej v únii. Celoúnijový priemer predstavuje 9,6 percenta a cieľom je zapojiť do roku 2010 do celoživotného vzdelávania 12,5 percenta dospelých. Vysoko nad terajším priemerom i stanoveným cieľom sú škandinávske krajiny, kde sa celoživotne vzdelávajú dve až tri osoby z desiatich.
Veľké rozdiely existujú medzi členskými krajinami vo výške investícií do vzdelávania. Na Slovensku to v roku 2004 bolo 4,21 percenta HDP, (bez predškolských zariadení), čo predstavuje tretiu najnižšiu hodnotu a zároveň polovicu z výšky investícií do tohto sektora v najlepšom Dánsku.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) juh
