Moskva 19. apríla (TASR) - Ruskí politici by mali prestať so špekuláciami o skorom začiatku budovania výhradne ruskej orbitálnej stanice Mir-2 a Moskva by sa mala sústrediť na spoluprácu s Američanmi pri budovaní Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorá zodpovedá nielen záujmom ruskej vedy, ale predovšetkým finančným možnostiam krajiny.
Tento postoj zaujal dnes v Moskve generálny riaditeľ ruskej štátnej spoločnosti Rosaviakosmos Jurij Koptev. Ako vysvetlil, dnes sa na všetkých 12 ruských kozmických programov, vrátane účasti na ISS, vyčleňuje ročne federálnou vládou asi 150 miliónov dolárov, čo je trikrát menej, než si v dobách budovania Miru ročne vyžiadalo financovanie tohto jediného programu.
Podľa predstaviteľa ruského kozmického programu, stanica Mir, ktorá po 15 rokoch na obežnej dráhe Zeme pred pár týždňami skončila v Tichom oceáne, bola vyvíjaná a budovaná od roku 1977 a od začiatku 80. rokov bol program ročne dotovaný v prepočte sumou 500 miliónov dolárov. Z výrokov J. Kopteva pre ruskú agentúru ITAR-TASS ďalej vyplýva, že stanica Mir stála Sovietsky zväz a Rusko viac než tri miliardy dolárov, ako sa uvádzalo doteraz.
Po likvidácii Miru a 40. výročí prvého letu človeka do vesmíru si dnes Rusko pripomína 30. výročie sporného programu Saľut, ktorý priniesol Sovietskemu zväzu viac strát než osohu. Prvá orbitálna stanica tohto typu bola na obežnú dráhu zeme vynesená 19. apríla 1971 z kozmodrómu v Bajkonure. K budovaniu dlhodobo obývateľných staníc sa ZSSR rozhodol po fiasku programu letu na mesiac, ktorý v 60. rokoch priniesol štyri explózie nosných rakiet.
Prvej skupine kozmonautov, ktorí sa na Saľut vypravili v apríli 1971, sa vôbec nepodarilo spojiť svoju loď so stanicou. Druhá skupina kozmonautov pre chorobu vôbec neodštartovala a trojica náhradníkov, ktorí štartovali 6. júna 1971, po troch týždňoch pobytu na Saľute zahynula pri návrate na Zem. Prvý Saľut preto v októbri 1971 predčasne ukončil svoju misiu a o 30 rokov skôr ako Mir bol navedený na riadený pád do Pacifiku.
Žičlivejší nebol osud ani k ďalším dvom Saľutom. Druhý obytný komplex sa v júli 1972 nepodarilo vyniesť ani na obežnú dráhu, pretože zlyhala nosná raketa Proton-K. Tretí Saľut v roku 1973 skončil svoju misiu ako obytný komplex na obežnej dráhe Zeme už po niekoľkých dňoch: porucha orientácie stanice a neplánovaná činnosť motorov viedla k vyčerpaniu všetkého paliva a 20-tonový Saľut Moskva šikovne premenovala na "sputnik" Kosmos-557, čo vyvolalo obavy USA, že ZSSR vyvinul nový gigantický vojenský satelit.
Sériu neúspechov kontroverzného sovietskeho programu Saľut ukončil vo februári 1991 Saľut-7, ktorý sa nekontrolovane zrútil z obežnej dráhy a väčšia časť ktorého len šťastnou zhodou okolností dopadla do Tichého oceánu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
