Jeruzalem/Washington 19. apríla (TASR) - Po udalostiach v roku 1982, keď Ariel Šaron plánoval inváziu do Libanonu a viedol pokus Izraela o okupáciu tejto arabskej krajiny, sa izraelské jednotky vrátili domov po 18 rokoch. Tentoraz to trvalo menej ako 24 hodín, píše vo svojej analýze tlačová agentúra Reuters.
Palestínčania v pondelok nahnevane sledovali, ako izraelskí vojaci znovu obsadzujú časť ich autonómneho územia v pásme Gazy po palestínskom granátovom útoku na juhoizraelské mesto Sderot. V stredu si už mohli pokojne vydýchnuť a vychutnať ústup urýchlený tlakom Spojených štátov.
Tvrdá utorková reakcia Washingtonu, odsudzujúceho vpád a vyzývajúceho na stiahnutie armády, prinútila "politicky hlúpeho Šarona nariadiť svojej armáde ústup so sklonenou hlavou," vyhlásil palestínsky mierový vyjednávač Hasan Asfúr.
Na Blízkom východe, kde sa slová starostlivo vážia, bola kritika Izraela za "krajnú a neprimeranú" reakciu na palestínske útoky zo strany amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella pravdepodobne vnímaná ako udalosť rovnajúca sa povodni, uviedla v analýze tlačová agentúra Associated Press.
Tri mesiace je administratíva prezidenta USA Georgea W. Busha výnimočne solidárna, podporuje Izrael pri pokuse o vyrovnanie sa s obnoveným povstaním Palestínčanov a počas útokov odmieta pokračovať v rokovaniach. Symbolicky tiež vyznela skutočnosť, že izraelský premiér bol prvým blízkovýchodným lídrom, ktorého Bush pozval do Bieleho domu. Palestínsky vodca Jásir Arafat, častý hosť niekdajšieho prezidenta Billa Clintona, však pozvánku nedostal.
Na prvý pohľad nebolo Powellovo vyhlásenie až také prekvapujúce. Obsahovalo zvyčajnú výzvu obom stranám, aby boli zdržanlivé, a okrem kritiky Izraela obvinilo Palestínčanov za vyprovokovanie novej vlny bojov granátovým útokom na izraelské mesto. Neobvyklou je však kritika Izraela Bushovou vládou, pričom Arabi ju môžu považovať za príznak toho, že naklonenie misiek váh smerom k Jeruzalemu sa začína naprávať.
Hlavnou skúškou operácie v pásme Gazy je pre Šarona to, či sa jej podarí odradiť Palestínčanov od odpaľovania ďalších granátov na Izrael - útokov, ktoré kontrastujú s jeho volebným prísľubom obnoviť bezpečnosť Izraelčanov. Krátko po ústupe vojsk Palestínčania vzdorovito odpálili ďalšie granáty na židovské osady v pásme Gazy, čím znova prekročili hranicu tolerancie židovského štátu.
Vysokí izraelskí predstavitelia pripúšťajú, že ústup Izraela z južného Libanonu pred útokmi ozbrojencov šiitského hnutia Hizballáh v máji minulého roku dodal Palestínčanom odvahu začať vlastné povstanie proti okupácii.
Šaron je mesiac po nástupe do úradu v neľahkej pozícii. Vyzerá to totiž nielen na koniec jeho "medových týždňov" s americkou administratívou, ale i na pokles domácej podpory. Po tlačovej konferencii izraelských generálov, ktorá sa konala niekoľko hodín pred odchodom armády z pásma Gazy, zahladzovala Šaronova vláda svoje stopy len krátko po tom, ako ich izraelské ozbrojené sily začali zanechávať.
"Ostaneme na týchto miestach tak dlho, ako to potrvá - dni, týždne, mesiace," vyhlásil generál Jair Naveh, veliteľ izraelských vojsk v pásme Gazy. Pre mnohých ľudí v Izraeli tieto slová naznačovali, že Šaron neplánuje stiahnuť vojenské jednotky tak skoro a že to bola práve verejná kritika USA, ktorá viedla k ústupu.
Podľa Šaronovho hovorcu však rozhodnutie odísť zo znovu vydobytých území padlo o štvrtej hodine ráno washingtonského času, keď ešte Powell "spal spánkom spravodlivých". Napriek tomu správam izraelských médií o stiahnutí armády dominovala polemika o tom, či pravicový líder predsa len na chvíľu neustúpil. Otázka granátových útokov pritom ostala prakticky nepovšimnutá.
Izraelskí komentátori sa nahlas čudovali, či Šaron nezanechal blízkeho generála v poli s tým, že Naveh tlačovú konferenciu pokazil. Objavili sa aj domnienky, že Navehovo vyhlásenie o dlhom pobyte vojakov v pásme Gazy mohla byť dezinformácia šírená armádou a zameraná na Palestínčanov.
Ran Cohen, člen opozičnej ľavicovej strany Merec, má však na celú záležitosť iný názor, pričom si vychutnáva ponúknutú možnosť kritizovať Šarona za spôsobený zmätok: "Čo teraz robí premiér a jeho kancelária? Očierňuje meno armády za vlastný neporiadok a anarchiu."
