Praha 8. februára (TASR) - Ak sa zamietne návrh na tajnú voľbu prezidenta, má sa automaticky voliť prezident verejne, alebo sa má o tejto možnosti ešte hlasovať? Platí pri spoločnej schôdzi Senátu a Poslaneckej snemovne rokovací poriadok Poslaneckej snemovne? A platí paragraf 75 zákona o rokovacom poriadku? A platia všetky jeho články a body?
Aj do takejto - na prvý pohľad absurdnej - roviny sa dnes dostala debata poslancov a senátorov na spoločnej schôdzi na Pražskom hrade, zmyslom ktorej je zvolenie prezidenta na roky 2008-2013.
"O oboch spôsoboch hlasovania musia obe komory parlamentu hlasovať a musia sa na nich zhodnúť. Nie je možné pripustiť, aby sme rozhodovaním jednej komory fakticky predurčili, ako bude hlasovanie vyzerať," vyhlásil voliteľ ODS Marek Benda.
"Rokovací poriadok Poslaneckej snemovne stanovuje všeobecné pravidlá pre voľby. A tie pravidlá znejú tak, že základným spôsobom je voľba verejná. Zvláštnym spôsobom, ktorý musí byť navrhnutý a odhlasovaný, je voľba tajná. Účelom voliteľského zhromaždenia, teda spoločného rokovania Poslaneckej snemovne a Senátu, je zvoliť prezidenta republiky. Je predsa logické, že ak sa o jednom z týchto návrhov hlasuje a neprejde, tak zostáva už iba druhá možnosť: voliť a zvoliť prezidenta republiky. V opačnom prípade popierame zmysel toho, prečo sa tu dnes schádzame," reagoval predseda poslaneckého klubu ČSSD Michal Hašek a rozpútal tak vyše hodinovú, pre laickú verejnosť prakticky nezrozumiteľnú debatu.
V hre o slovíčka, ktorá pripomína skôr zákopovú vojnu, však ide o všetko, respektíve o to, kto z dvoch prezidentských kandidátov si zvýši šancu na zvolenie. Opozícia, ku ktorej sa pripojila aj koaličná Strana zelených, sa obáva, že tajné hlasovanie umožní vládnej ODS realizovať zákulisné dohody o podpore Václava Klausa niektorými poslancami, ktorí navonok rešpektujú postoje svojich strán a deklarujú, že dajú hlas Janovi Švejnarovi.
Invektívy, výčitky a obviňovanie z toho, čo je a čo nie je demokratické a ako sa má hlasovať, priviedli voliteľov až k tomu, že sa začali vracať až k roku 1989: aké boli ideály revolúcie a či sú v politike osobnosti alebo figúrky v rukách politických sekretariátov.
"Vážený pán kolega a môj verný priateľ z roku 1989 (Marek) Benda. Čoho sa bojíte, čoho sa bojíš? Máš za chrbtom nejaký sekretariát, pouličný výbor KSČ, krajský výbor KSČ, ktorý by sa ti díval na prsty? Akého sekretariátu sa bojíte, priatelia?" kládol provokatívne otázky bývalý študentský vodca z Nežnej revolúcie, dnes nezávislý senátor Martin Mejstřík.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) bar
