Rím 8. februára (TASR) - V jednej z rímskych kliník zomrel vo štvrtok vo veku 78 rokov potomok britskej kráľovskej rodiny Stuartovcov, 78. veľmajster 900 rokov starého Rádu maltézskych rytierov Fra Andrew Bertie. Oznámil to dnes hovorca tohto laického rímskokatolíckeho zoskupenia.
Za veľmajstra Rádu maltézskych rytierov bol Andrew Bertie zvolený v roku 1988. Odvtedy sa vytrvalo snažil modernizovať humanitárne programy Rádu, zvýšiť počet jeho členov a rozšíriť pole jeho pôsobenia aj na odľahlé regióny sveta.
Pri vzniku tohto rádu stála nemocnica v Jeruzaleme (schopná pojať okolo 2000 chorých), založená roku 1050 talianskymi kupcami z Amalfi. Vo februári roku 1113 pápež Paschal II. rád formálne uznal svojou bulou. Maltézsky rád sa spolu s Rádom templárov stal najdôležitejším vojenským faktorom v Svätej zemi.
Po dobytí Jeruzalema arabskými vojskami roku 1187 rád presídlil do Margatu, Akkonu (Acre), potom na Cyprus (1291), a v roku 1310 sa usadil na Rodose, kde založil suverénny štát a bránil sa úspešne pirátskym nájazdom a dvom inváziám (roku 1444 invázii egyptského sultána a roku 1480 invázii arabských vojsk).
Jeho prevaha v západnej časti Stredomoria však bola tŕňom v oku silnejúcim Osmanom. Roku 1522 obliehal Rodos osmanský sultán Sulejman I., ktorý mal k dispozícii 400 lodí a 200.000 vojakov, kým rád len 7000 rytierov. Po šesťmesačnom obliehaní rytierom dovolili odísť z ostrova. Roku 1530 im cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa a španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VIII. darovali súostrovie Malta ako léno za symbolickú cenu jedného maltského sokola ročne.
Vo veľkej a krvavej bitke tu roku 1565 rád zvíťazil nad osmanskými vojskami, založil hlavné mesto a pevnosť Valletta a pod vedením vtedajšieho veľmajstra Jean Parisot de la Valette opevnil celý ostrov. V založenej nemocnici ošetrovali pacientov z celého Stredomoria. Johaniti vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom.
V roku 1798 musel rád kapitulovať pred Napoleonom Bonapartem, tiahnucim so svojou armádou do Egypta a usadil sa na niekoľko desaťročí v Rusku, pričom stratil počas nasledujúcich desaťročí väčšinu svojich majetkov, a tým aj význam. V roku 1879 bol rád pápežom Levom XIII. znova obnovený a odvtedy tej doby má sídlo v Ríme. Jeho dnešná činnosť je prevažne charitatívneho zamerania.
Podľa medzinárodného práva je rád suverénnym neštátnym subjektom bez vlastného územia, no medzi znalcami medzinárodného práva nie je tento názor úplne jednoznačný. Rád má dve malé exteritoriálne územia - okrem sídla v Ríme to je pevnosť St. Angelo na Malte od reštitúcie v roku 1998, vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Udržuje úplné diplomatické styky so 100 štátmi sveta.
