Ani necelé štyri hodiny pred plánovaným začiatkom českých prezidentských volieb nie je jasné, či sa voľba v parlamente nakoniec uskutoční. České parlamentné strany sa ani na štvrtkových rokovaniach, ktoré sa nakoniec pretiahli do neskorých nočných hodín, nedokázali dohodnúť na spôsobe hlasovania. Horná komora, Senát, si už dávnejšie odhlasovala, že prezident sa bude voliť v tajnej voľbe. V dolnej komore, Snemovni reprezentantov, prevažujú naopak priaznivci verejného hlasovania. Keď už to v piatok chvíľu vyzeralo, že by sa mohla nájsť dohoda oboch komôr o tajnej voľbe, na stranu priaznivcov verejného hlasovania sa postavila Strana zelených, a rokovania sa museli začať odznovu.
Rokovania politických strán o spôsobe hlasovania sa nakoniec podľa spravodajského serveru iDnes.cz skončili bez dohody po jedenástej večer. Strany čakali na verdikt komunistov, pre ktorý spôsob voľby sa rozhodnú ich poslanci. Tí sa nakoniec v noci, už po skončení straníckych vyjednávaní, rozhodli pre verejnú voľbu.
Ako vo štvrtok večer po rokovaní straníckych centrál informovala novinárov predsedníčka poslaneckého klubu Strany zelených Kateřina Jacques, každá komora parlamentu bude v piatok ráno najskôr hlasovať osobitne o oboch spôsoboch hlasovania. Ak prijmú Senát a Snemovňa reprezentantov rozdielne rozhodnutia, bude nasledovať vyjednávanie medzi ich predstaviteľmi a napokon opakované hlasovanie o spôsobe hlasovania, tentoraz už budú hlasovať obe komory spolu a hlasy poslancov a senátorov sa zrátajú.
Klaus alebo Švejnar
Súčasný prezident, autor českej ekonomickej reformy s problematickým vzťahom k Európskej únii a dnes už aj medzinárodne známy odporca ochrany životného prostredia, a ekonóm s americkým občianstvom, o niečo liberálnejšími názormi a, ako sám hovorí, "veľkými domácimi, ako aj zahraničnými skúsenosťami". Václav Klaus a Jan Švejnar. Jeden z nich by sa mal už tento piatok stať novým českým prezidentom.
Zatiaľ čo po celý minulý rok sa ako o hlavnom favoritovi voľby hovorilo o Klausovi, tesne pred voľbami sa situácia skomplikovala: Švejnara podporili komunisti, a keďže niektoré strany nechali svojim poslancom a senátorom voľnú ruku, momentálne vôbec nie je jasné, kto zvíťazí. Rozporné výsledky prinášajú aj posledné prieskumy verejnej mienky. Podľa toho, ktorý si dala vypracovať Klausova Občianska demokratická strana (ODS), by až 57 percent občanov chcelo za prezidenta Klausa, a len 43 Švejnara. Podľa prieskumu, ktorý zadala Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), podporujúca Švejnara, podporuje jej kandidáta 55 a Klausa len 45 percent.
Klaus má viac hlasov
Pre výsledok volieb sú však dôležitejšie pomery v parlamente. Tam má Klaus istú podporu všetkých 81 poslancov aj 41 senátorov ODS, ktorú zakladal a ktorej je stále čestným predsedom. K zvoleniu mu tak síce chýba už len 19 hlasov, tie sa mu však budú hľadať ťažko. Svojim poslancom aj senátorom voľbu Klausa odporučila aj Kresťanská a demokratická únia - čs. strana ľudová (KDU-ČSL), ale s dôvetkom, že "rešpektuje slobodnú vôľu poslancov". Niektorí predstavitelia strany vrátane jej predsedu Jiřího Čunka totiž už predtým avizovali, že chcú podporiť skôr Švejnara.
Švejnara sa už predtým zaviazali podporiť celé poslanecké kluby ČSSD a Strany zelených. Očakáva sa aj to, že ho podporí väčšina nezávislých senátorov. Tí najznámejší z nich, bývalý predseda Senátu Petr Pithart z KDU-ČSL a novinár Jaromír Štětina Švejnarovu kandidatúru sami iniciovali.
Kto zapôsobí na komunistov viac?
Najväčší súboj tak zviedli Klaus so Švejnarom o srdcia komunistov, a problematika vyrovnania sa s komunistickou minulosťou sa zároveň stala jednou z hlavných tém prezidentského boja. Obaja kandidáti sa v minulých mesiacoch predbiehali vo vyjadreniach v prospech tejto strany, ktorá doteraz stála na úplnom okraji českej politickej scény a nikto s ňou nechcel spolupracovať. "Je to potrebné oddeľovať. KSČM na konci roku 2007 nie je komunizmus, ktorý sme tu zažívali štyridsať rokov," vyhlásil Klaus. "Niektorí volia komunistov možno pre sympatie k minulému režimu, ale mnohí predstavujú protestný hlas. A tento protestný hlas je legitímny," tvrdil Švejnar.
Komunisti sa nakoniec priklonili k Švejnarovi a výrazne tak zvýšili jeho šance na zvolenie. Švejnar tvrdí, že im za to nič nesľúbil, a prípadný vstup komunistov do budúcej vlády, čo bolo v Čechách doteraz niečo úplne nemysliteľné, podmieňuje splnením štyroch podmienok: "Znamenalo by to, že jasne odsúdia zločiny komunistického režimu, prihlásia sa k orientácii na EÚ a NATO, prijmú nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a zrieknu sa násilia ako nástroja na presadzovanie svojich politických cieľov," hovorí. Komunisti si zas po Švejnarovi vynútili sľub, že ak bude zvolený, zriekne sa amerického občianstva.
O tom, kto sa stane budúcim českým prezidentom, budú poslanci aj senátori českého parlamentu rozhodovať na spoločnej schôdzi v piatok od desiatej ráno. Na zvolenie prezidenta je potrebných 141 hlasov, plus musí byť splnená podmienka, že zaň hlasovala väčšina členov Poslaneckej snemovne aj väčšina členov Senátu. Ak sa to nestane, kandidáti s najväčšou podporou v jednej aj druhej komore postupujú do druhého kola. Ak sa prezidenta nepodarí zvoliť ani v druhom kole, do štrnástich dní sa uskutočnia nové voľby.
