Článok pokračuje pod video reklamou
Belehrad 7. februára (TASR) - Budúcnosť srbskej vlády zostáva otázna po tom, čo premiér Vojislav Koštunica dnes odmietol zvolať stretnutie kabinetu, na ktorom sa mala schváliť dohoda s EÚ o obchode a pomoci.
Únia podpísanie dohody, pôvodne plánované na dnes, odložila pre politické spory, ktoré v srbskej vláde prepukli okolo odštiepeneckej provincie Kosovo.
Na základe dohody majú EÚ a Srbsko nadviazať tesnejšie obchodné a kultúrne vzťahy, ako aj otvoriť rozhovory o zrušení vízových obmedzení pre cestovanie Srbov do EÚ. Koštunica podpis dokumentu zablokoval na protest proti rozhodnutiu únie pripraviť policajnú a administratívnu misiu pre Kosovo.
Spor je predzvesťou možného pádu krehkej koaličnej vlády - len pár dní po opätovnom zvolení prozápadného prezidenta Borisa Tadiča, ktorý v nedeľňajšom druhom kole hlasovania len mimoriadne tesne porazil nacionalistu Tomislava Nikoliča zo Srbskej radikálnej strany (SRS).
Koštunica je proti vyslaniu misie EÚ do Kosova s odôvodnením, že ide o predohru k nezávislosti regiónu. Premiér vyzval na to, aby sa pred zasadaním kabinetu zišiel parlament, kde dominujú nacionalisti.
Koštunica, ktorého Demokratická strana Srbska (DSS) má v kabinete menšinu, tvrdí, že podpísaním dohody s EÚ by Srbsko prakticky uznalo štátnosť prevažne Albáncami obývaného Kosova.
Tadičovi spojenci vo vláde však tvrdia, že dohoda nemá nič spoločné s Kosovom ani s plánovanou misiou EÚ, a že ide len o ďalší krok Srbska k členstvu v EÚ.
Minister pre Kosovo Slobodan Samardžič, ktorý je z Koštunicovho tábora, vyhlásil, že ak Tadičovi ľudia budú naliehať na podpísaní dohody s EÚ, "vláda nemá budúcnosť".
Minister Rasim Ljajič z Tadičovej frakcie obvinil Koštunicu z "deštruktívnej" politiky, ktorá pripomína politiku bývalého autokratického lídra Slobodana Miloševiča z 90. rokov. Ljajič povedal, že Koštunicova blokáda vlády s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k predčasným voľbám, možno v máji.
Koštunica sa tiež môže pokúsiť vytvoriť nový kabinet s radikálmi, ktorí podporujú jeho neoblomné postoje v otázke Kosova a vyzývajú na tvrdú reakciu v prípade odtrhnutia provincie.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili 78-dňové nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zastavila dvojročný konflikt medzi tamojšími separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Kosovskoalbánski lídri povedali, že nezávislosť vyhlásia v priebehu pár dní s tým, že očakávajú rýchle uznanie zo strany USA a väčšiny krajín EÚ.
