Environmentálne hnutie Traffic a medzinárodní pozorovatelia konštatujú, že hlad núti tanzánijských utečencov dopĺňať si stravu šimpanzmi a inými ohrozenými druhmi.
Utečenci, ktorí žijú v blízkosti národných parkov v severozápadnej Tanzánii, ilegálne lovia byvoly, malé i veľké antilopy a slony.
V susednej Keni sú v utečeneckých táboroch tisícky ľudí, ktorí ušli pred násilím po pochybných decembrových voľbách. Podľa humanitárnych organizácií teraz stínajú stromy, aby mali ako udržiavať oheň.
Jemini Pandya, hovorkyňa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), tvrdí, že tábory ako ten v kenskom meste Eldorete, v ktorom žije momentálne 11 200 ľudí, môžu spôsobiť „vážne environmentálne škody".
„IOM sa pokúsi chrániť oblasti okolo táborov; budeme tiež sadiť stromčeky a sadenice v iných oblastiach - kým sa kríza nepominie."
Hlavný autor správy Traffic o Tanzánii George Jambiya hovorí, že čiastočne na vine pytliactvu sú vegetariánske prídely potravín pre utečencov: „Pre vysokú spotrebu diviny vo východoafrických utečeneckých táboroch sa skôr neodhalila neschopnosť medzinárodného spoločenstva uspokojiť základné potreby ich obyvateľov."
Agentúra OSN World Food Programme poskytuje v Tanzánii potraviny 215tisíc ľuďom. Jej pracovníčka Christiane Berthiaumová upozorňuje, že čerstvé mäso sa rýchlo kazí a mäsové konzervy sú oveľa drahšie.
Miesto fazule, ktorá je momentálne hlavným zdrojom proteínov, by utečencom mohli distribuovať mäso v konzervách. Náklady na ich obživu v rokoch 2007 a 2008 by však stúpli zo 60 miliónov dolárov o ďalších 45 miliónov.
Obchod s ilegálne získaným mäsom z buša viedol aj k poklesu príjmov tanzánijskej vlády z lukratívnych športových poľovačiek a vyhliadkových výletov.
Tanzánia získala nezávislosť v roku 1961. Odvtedy bolo zriadených vyše 20 veľkých utečeneckých táborov - blízko niektorých je obora, blízko iných národný park alebo iné chránené územie. V roku 2005 ich existovalo ešte trinásť. Vtedy bolo v Tanzánii 350tisíc utečencov, dnes je ich - podľa údajov OSN v jedenástich táboroch - už iba 287tisíc.
Väčšina utečencov utiekla v šesťdesiatych rokoch pred konfliktmi v Burundi a v Kongu. V deväťdesiatych rokoch pred násilím v Rwande.
