Los Angeles 5. februára (TASR) Najväčší počet delegátov nominačného kongresu sa počas "superutorka" volí v USA v štáte New York a v Kalifornii. Demokrati organizujú 16 primárnych volieb a 7 nominačných volieb, republikáni majú 15 primárnych volieb a 6 nominačných stretnutí.
"Superutorok" patrí voľbám celkovo v 24 amerických štátoch od východného pobrežia až po Aljašku a tichomorskú Americkú Samou, pričom zahraniční Američania volia aj v ďalších 32 krajinách.
Rozhoduje sa o 1681 delegátoch pre nominačný kongres demokratov a 1 020 delegátov pre kongres republikánov. Nominovanými prezidentskými kandidátmi sa stanú politici, ktorí získajú nadpolovičnú väčšinu delegátov. V Demokratickej strane to vyžaduje 2025 delegátov a u republikánov 1191.
Najvýznamnejšími štátmi sú počas "superutorka" najprv východoamerické štáty New York a New Jersey, následne štát Illinois a na záver Kalifornia na západnom pobreží s najväčším balíkom hlasov. Každý z kandidátov má v rozličných častiach USA rozdielne preferencie. Liberálnejšiemu republikánovi McCainovi patrí najmä moderný severovýchod USA vrátane štátu New York a okolie Arizony, z ktorej senátor pochádza.
Juhovýchod USA je viac naklonený bývalému kazateľovi Mikovi Huckabeemu. Romney zvedie s MacCainom podľa analytikov tuhý boj o štáty Missouri, Illinois a najmä Kaliforniu. Ľahšie by mal získať hlasy z menej ľudnatých štátov severu USA ako Montana, Severná Dakota Minnesota.
Politický tím senátorky Hillary Clintonovej s napätím očakáva výsledky zo štátov New York a New Jersey, odkiaľ by mala táto politička získať jadro svojich hlasov. Senátor Obama sa bude uchádzať najmä o hlasy z Massachussetts a z južných štátov s afroamerickou populáciou ako Georgia, Tennessee a Alabama.
Obaja demokratickí kandidáti zvedú tuhý súboj o Illinois, kde sa Clintonová narodila, a kde Obama začal svoju senátorskú kariéru. Na západnom pobreží najmä hispánski voliči rozhodnú o tom, či si Clintonovci udržia svoju tradičnú volebnú baštu v Kalifornii.
Okrem regionálnych rozdielov existujú medzi jednotlivými kandidátmi aj rozdiely v sociálnej a etnickej štruktúre ich voličov. V konzervatívnejšej skupine republikánskych kandidátov rozhodnú otázky vierovyznania, imigrácie a preferencie istých osobnostných čŕt. O budúcom demokratickom nominantovi rozhodnú hlasy afroamerických a hispánskych voličov a žien. Veľkú úlohu zohráva aj názor na vojnu v Iraku a názory na politickú minulosť kandidátov.
Primárky v USA začali popoludní nášho času a budú trvať až do stredajších ranných hodín. Vzhľadom na ich rozsah nie je vylúčené, že kompletné výsledky zo všetkých volebných okrskov budú známe až vo štvrtok nášho času.
Hoci budú primárne a nominačné voľby pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, výsledky "superutorka" môžu prakticky určiť najpopulárnejších kandidátov oboch hlavných politických strán. Tí sa budú uchádzať o priazeň všetkých amerických voličov vo všeobecných voľbách 4. novembra. Nový americký prezident sa oficiálne ujme úradu v januári 2009.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) dam
