Praha 4. februára (TASR) - Favoritom blížiacej sa českej prezidentskej voľby poslancami a senátormi, ktorá bude na Pražskom hrade už v piatok 8. februára, je stále súčasný prezident Václav Klaus. Napriek tomu, že zo zákulisia prichádzajú informácie, že Klaus a Občianska demokratická strana (ODS), ktorá ho nominovala, si zotrvanie hlavy štátu v prezidentskom úrade údajne už poistili prísľubom hlasov z KDU-ČSL a možno aj od zákonodarcov KSČM a ČSSD, nervozita stúpa paradoxne aj v ODS.
Dôvodom napätia je nahlas ventilovaná obava niektorých predstaviteľov ODS, že platforma poslanca Vlastimila Tlustého by Václava Klausa nemusela podporiť, prípadne, že by poslanci tejto frakcie dali hlas ekonómovi Janovi Švejnarovi.
Nezvolenie Klausa by údajne mohlo vyvolať až pád Topolánka z postu predsedu ODS - a to má byť údajným motívom hlasovania členov platformy.
"Čítal som nejaké články, v ktorých sa písalo o tom, že niektorí poslanci (ODS), ktorí vlani vyjadrovali nejaké výhrady voči reforme verejných financií, sú potenciálni nevoliči Václava Klausa. Ja som bol jedným z týchto poslancov a za seba môžem stopercentne garantovať, že budem voliť Václava Klausa. Moje výhrady k reforme verejných financií bola vec, ktorá vôbec nesúvisí s voľbou prezidenta," povedal pre TASR poslanec ODS Juraj Raninec, ktorý je členom neformálnej Tlustého platformy, kritizujúcej prílišné ústupky premiéra a predsedu ODS Mirka Topolánka z ekonomickej časti volebného programu ODS.
Podľa predstaviteľov tejto platformy ide možno o zvláštnu hru, do ktorej sa ich niekto chystá zatiahnuť. Členovia platformy tvrdia, že oni Klausovi svoje hlasy odovzdajú.
"Práve preto, že sa tieto špekulácie začínajú objavovať v médiách, tak nemôžem vylúčiť ani to, že niekto si pripravuje pôdu pre to, aby sám volil nejako inak, a potom poukázal na nejakých piatich či desiatich poslancov iných. Aj keď v skutočnosti to urobil ten, kto najviac kričí," dodal Raninec, ktorý pochádza zo Slovenska a je poslancom ODS za Liberecký kraj.
Napriek tomu, že voľba prezidenta poslancami a senátormi má byť tajná, členovia Tlustého platformy chcú svoje vyplnené volebné lístky pravdepodobne sfotografovať, aby mali dôkaz, že ak niekto z ODS Klausa zradí, oni to nebudú.
"Našli sme cestu, ako rešpektovať volebný poriadok a zdokumentovať a mať podložené naše hlasovanie pre Václava Klausa. Pretože, ak si niekto (v ODS) myslí, že to bude on, kto Václava Klausa nebude voliť a potom to hodí na nás, nech si potom robí, čo chce. Ale my Václava Klausa podporujeme, budeme ho voliť a budeme to mať zdokumentované," vyhlásil v tejto súvislosti poslanec Tlustý.
"Isto je za tým nejaká 'ľavota' a ja ju musím brať na vedomie. Nemôžem si zakrývať oči. Keby sa im to podarilo a ľudia by uverili, že som ten rizikový faktor, tak by to pre mňa bola úplná katastrofa," dodal vodca platformy, ktorý pred júnovými voľbami v roku 2006 zostavil ekonomickú časť volebného programu ODS.
Silné vnútrostranícke trenice v ODS vznikli už na konci roku 2006, keď sa Tlustý ekonomicky i ľudsky rozišiel s Topolánkom. Potvrdením rozporov sa stalo to, že sa Tlustý v januári 2007 neobjavil v druhej Topolánkovej vláde a Tlustého kreslo ministra financií dostal dokonca predstaviteľ koaličnej KDU-ČSL Miroslav Kalousek.
V minulosti rešpektovaný poslanec a dlhoročný predseda poslaneckého klubu ODS vlani opakovane obvinil Mirka Topolánka, že v ekonomickej oblasti neplní volebný program ODS ani z jednej desatiny. Kritika zosilnela po predložení vládnej reformy verejných financií, ktorá však podľa Tlustého namiesto sľubovaného zníženia daní a rastu príjmov priniesla občanom aj voličom ODS - až na výnimky - pravý opak.
ODS má v 80-člennom Senáte 41 hlasov a v 200-šlennej Poslaneckej snemovni 81 poslancov. Spolu s hlasmi dvoch prebehlíkov z ČSSD, ktorí vlani umožnili vznik Topolánkovej vlády a v kľúčových otázkach vždy hlasujú s ODS, má ODS 124 hlasov. Na zvolenie Václava Klausa v treťom kole prvej voľby, keď sa hlasy oboch komôr sčítajú, bude potrebných 141 hlasov.
Klaus tak potrebuje od nezávislých senátorov a zákonodarcov z KDU-ČSL, prípadne KSČM a ČSSD, získať najmenej 17 hlasov. V parlamentných kuloároch sa špekuluje aj o tom, že viac hlasov z "druhej strany" by mohlo vyvážiť prípadný "výpadok" hlasov z tábora ODS.
Systém nepriamej voľby prezidenta poslancami a senátormi je v Česku nastavený tak, že voľby, vždy trojkolové, sa opakujú až dovtedy, kým nie je prezident zvolený. V roku 2003 sa prezidenta podarilo zvoliť až pri deviatom hlasovaní - v treťom kole tretej voľby.
Václav Klaus vtedy nepatril medzi favoritov. Úspech mu priniesla nejednotnosť ČSSD, ktorá nadala vlastnému kandidátovi Milošovi Zemanovi všetky hlasy, ako aj neschopnosť celej ľavice zhodnúť sa na podpore jednej osobnosti.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
