Belehrad. V Srbsku sa dnes začalo druhé kolo prezidentských volieb, ktorými sa môže k moci opäť dostať spojenec exprezidenta Slobodana Miloševiča - v čase pred potenciálne výbušným odtrhnutím Kosova.
V mimoriadne tesnom súboji stojí úradujúci prozápadný prezident Boris Tadič proti ultranacionalistovi Tomislavovi Nikoličovi, ktorý s Miloševičom vládol v čase krvavých balkánskych vojen z 90. rokov.
Prieskumy naznačujú, že výsledok volieb bude jeden z najtesnejších v histórii Srbska. Niektoré agentúry dávali pred hlasovaním mierny náskok Tadičovi, ten je však v rozpätí štatistickej chyby.
Víťaz môže rozhodnúť, či Srbsko - ústredná balkánska krajina - bude pokračovať cestou prozápadných reforiem a tesnejších vzťahov s EÚ, alebo sa vráti k izolácii podobnej z éry Miloševiča.
Výsledok tiež rozhodne, ako bude Srbsko reagovať na očakávané vyhlásenie nezávislosti Kosova, prevažne etnickými Albáncami obývaného regiónu, ktorý si Srbi cenia ako kolísku svojej štátnosti a národnej identity. Voľby tiež rozhodnú ďalšom vzťahu Belehradu voči haagskemu tribunálu OSN, ktorý žiada vydanie obžalovaných z vojnových zločinov.
Tadič aj Nikolič sú proti nezávislosti Kosova, Tadič však vylúčil použitie sily a pravdepodobne by sa snažil udržať tesné vzťahy s EÚ, USA a inými spojencami aj v prípade, že kosovskú štátnosť uznajú.
Nikolič na druhej strane vyhlásil, že v prípade uznania nezávislosti zo strany EÚ Srbsko musí upustiť od snáh o členstvo v bloku. Vyzval na nadviazanie tesnejších vzťahov s Ruskom, ktoré sa v kosovskom spore postavilo na stranu Belehradu.
"Ak nám vezmú Kosovo, pre nás nebude žiadna EÚ," vyhlásil Nikolič počas kampane. "Musíme sa držať našich priateľov," dodal s odkazom na Rusko.
Nikolič, podpredseda SRS, pôsobil ako vicepremiér počas kosovskej vojny z rokov 1998-99, ktorá vyvrcholila náletmi NATO na vtedajšiu Juhosláviu. Provincia sa následne dostala pod správu OSN a NATO. Kosovskoalbánski lídri tvrdili, že nezávislosť vyhlásia v priebehu pár dní po srbských voľbách - bez ohľadu na to, kto zvíťazí. Priština očakáva, že nezávislosť rýchlo uznajú USA a väčšina krajín EÚ.
Predseda SRS Vojislav Šešelj pred haagskym tribunálom čelí procesu pre obvinenia z vojnových zločinov. Víťazstvo Nikoliča by zvýšilo napätie a mohlo podkopať snahy o stabilizáciu regiónu.
Tiež by prakticky zmarilo nádeje na to, že Srbsko v krátkom čase zatkne vojnových bosnianskosrbských lídrov, generála Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča, ktorých haagsky tribunál obžaloval z genocídy.
Tadičova Demokratická strana (DS) zohrala v roku 2000 kľúčovú rolu pri zvrhnutí Miloševiča. Jej lídra za prezidenta po prvý raz zvolili v roku 2004, keď Nikoliča porazil v druhom kole - v prvom sa umiestnil na druhom mieste.
Tadič síce sľúbil, že nikdy neuzná nezávislosť Kosova, povedal však tiež, že Srbsko "nemá alternatívu" k členstvu v EÚ a že to je pre krajinu "jedinou cestou vpred".
Popri frustrácii Srbov kvôli Kosovu, Nikolič tiež ťaží z rozšíreného sklamania s tempom reforiem v Srbsku, kde zostáva bez práce takmer milión ľudí a kde je priemerný mesačný plat v prepočte okolo 15.000 Sk.
Hlasovacie miestnosti pre 6,7 milióna registrovaných voličov sú otvorené od 07.00 do 20.00 h SEČ, oficiálne výsledky sa očakávajú najskôr v pondelok.
Informáciu priniesla agentúra AP.
