Nevydarený návrat Columbie na Zem 1. februára 2003 stál sedem životov a spomalil výskum kozmu. Dnes americké raketoplány lietajú ďalej, aj keď s novými problémami. Na dobudovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice budú musieť urobiť ešte dvanásťkrát plus jeden let k Hubblovmu teleskopu. V roku 2010 sa ich tridsaťročná éra skončí.
Prvý februárový deň roku 2003 sa vracala zo svojej štrnásťdňovej úspešnej misie sedemčlenná posádka raketoplánu Columbia s prvým izraelským kozmonautom. Na orbite Zeme uskutočnila osemdesiat vedeckých, najmä biologických experimentov.
Chýbali tri minúty
Návrat prebiehal normálne až do chvíle, kým Columbia vstúpila do hustejších vrstiev atmosféry. Približne 65 kilometrov nad Zemou sa začalo prehrievať ľavé krídlo, kde chýbala časť tepelnej ochrany.
Posádka mala necelé dve minúty na to, aby si uvedomila, že sa niečo deje. „Rozumiem...,“ povedal smerom k Houstonu veliteľ Rick Husband tri minúty pred plánovaným pristátím.
Ďalšie slovo už nedopovedal. Raketoplán, postupne zbavený plášťa, ktorý ho mal chrániť pred viac ako tisícstupňovou horúčavou, sa pred zrakmi zdesených televíznych divákov rozpadol na dymiace kusy. Zbierali ich ešte dlho potom, čo zasiahli územie Texasu o rozlohe približne 100 x 500 kilometrov.
VIDEO ČTK: Posledný let Columbie
Kozmická legenda
Columbia sa stala legendou. Dvadsať rokov po Gagarinovi, 12. apríla 1981 otvorila éru lietajúcich strojov, ktoré štartujú ako raketa a pristávajú ako lietadlo, no unesú oveľa väčší náklad. Na palube boli John Young a Robert Crippen.
Potom bola Columbia v kozme ešte 28-krát. Jej posádka v marci 2002 opravila Hubblov vesmírny ďalekohľad na orbite Zeme, čo NASA označila za najriskantnejšiu a najnáročnejšiu misiu v histórii raketoplánov. Vyniesla do kozmu európske vedecké laboratórium Spacelab so zariadeniami na vyše 70 vedeckých experimentov.
Bola prvým raketoplánom, ktorému šéfovala žena, Eileen Collinsová.
Po tragickej februárovej udalosti NASA lety raketoplánov zastavila. Obnovila ich až v lete 2005, keď skúšobne letel Discovery, a opäť s problémami s poškodenou tepelnou izoláciou. Po dramatickej oprave na obežnej dráhe nakoniec všetko dopadlo dobre.
Ešte trinásť letov
Ani terajší plánovaný let neprebieha hladko. Atlantis mal odštartovať vlani 6. decembra. Pre poruchu dvoch bezpečnostných snímačov strážiacich hladinu kvapalného vodíka v nádrži štart odložili na 7. februára.
Znovu sa tak odsunul niekoľkokrát odkladaný termín, keď sa mal na ISS dostať Columbus, multifunkčný modul Európskej vesmírnej agentúry na vedecké experimenty. Jeho stavba trvala desať rokov a podieľalo sa na nej 40 firiem z desiatich krajín únie.
Aj pre odklad sa cena modulu vyšplhala na 1,5 miliardy dolárov, čo už je takmer hodnota jedného raketoplánu (dve miliardy). V tejto chvíli čaká na raketoplány záverečná časť ich poslania.
K Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) by mali letieť ešte dvanásťkrát, raz k presluhujúcemu Hubblovmu teleskopu. To všetko by mali stihnúť do roku 2010.
Na obzore Orion
Raketoplány zažili ešte jednu tragédiu - 28. januára 1986 pri štarte vybuchol Challenger, tiež so sedemčlennou posádkou. Fyzik Richard Feynman, ktorý vtedy spísal svoju slávnu správu, upozornil aj na ich konštrukčné obmedzenia. Až do nedávnej doby však nemala NASA k dispozícii nič, čím by mohla túto kozmickú legendu nahradiť.
Vesmírny program s ľudskou posádkou je koniec koncov lemovaný mnohými tragédiami, ktoré sa odohrali nielen na raketoplánoch. Jediné, čo môžu konštruktéri urobiť, je znížiť riziko na minimum.
S týmto cieľom vznikol projekt novej generácie kozmických lodí NASA s názvom Orion.
Táto moderná verzia osvedčenej koncepcie lodí Apollo by mala priniesť oveľa bezpečnejšie cesty k ISS (od roku 2014) a viesť aj k návratu na Mesiac, s ktorým Američania rátajú okolo roku 2020.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
