Brusel 30. januára (TASR) - Európska únia má záujem o konštruktívnu spoluprácu a zlepšenie vzťahov s Iránom, je však veľmi ťažké to dosiahnuť. Povedal to dnes v pléne Európskeho parlamentu vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana, podľa ktorého musí v tomto smere vyvinúť väčšie úsilie Teherán.
Solana konštatoval, že je problém dospieť k pokroku vo vzťahoch s Iránom v mnohých oblastiach, pričom v otázke ľudských práv nie je dialóg možný vôbec, pretože Irán ho pred štyrmi rokmi zastavil. Nevyužité zostávajú podľa neho aj možnosti spolupráce v oblasti energetiky, boja proti obchodu s drogami, či proti terorizmu.
"Bolo by dobré spolupracovať s Iránom v otázkach týkajúcich sa regiónu, ale je ťažké sa pozerať na Irán ako na konštruktívneho partnera. Irán je komplikovaným aktérom na Blízkom východe," konštatoval Solana pripomínajúc, že Teherán je kľúčovým dodávateľom zbraní pre radikálne hnutie Hamas a pre libanonský Hizballáh a navyše pre úniu sú neprijateľné vyjadrenia iránskeho prezidenta na adresu Izraela a vyhlásenia popierajúce holokaust.
Brusel tiež znepokojuje porušovanie ľudských práv v krajine, popravy a správy o prípadoch mučenia, ktoré v očiach medzinárodného spoločenstva poškodzujú imidž Iránu ako civilizovanej krajiny.
Jedna z najdôležitejších otázok, ktorá vyvoláva obavy, je iránsky jadrový program. EÚ podľa Solanu síce víta, že Teherán spolupracuje s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, avšak je len ťažké uveriť, že mu ide len o využitie jadrovej energie na mierové účely.
"Nikto z nás nemá problém s civilným jadrovým programom Iránu, ale musíme mať istotu, že jeho úmysly sú čestné," vyhlásil Solana.
Ďalej varoval, že iránska jadrová politika môže mať drastický dopad na stabilitu blízkovýchodného regiónu, ktorú môže ohroziť už len podozrenie, že Irán vyvíja jadrovú bombu. Solana zdôraznil, že medzinárodné spoločenstvo nikdy nedostalo odpoveď na otázku, načo potrebuje Irán obohacovať urán, keď je možné zapojiť sa do systému, prostredníctvom ktorého môžu krajiny získať jadrové palivo pre elektrárne bez toho, aby museli samé obohacovať urán.
Poľutovanie nad tým, že doterajšie rokovania o jadrovom programe nepriniesli žiadne výsledky, vyjadrila aj komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.
"Kým nevidno politickú vôľu, bohužiaľ neexistuje možnosť pre posilnenie našich vzťahov a začatie rokovaní o dohode o obchode a spolupráci," vyhlásila komisárka.
USA, Čína, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko predložili minulý týždeň Bezpečnostnej rade OSN návrh na ďalšie sankcie voči Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom. Solana zdôraznil, že cieľom návrhu novej rezolúcie nie je trestať Irán, ale ho presvedčiť, aby čo najskôr zasadol za rokovací stôl.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hy
