Berlín. K prejavu slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý odznel tento mesiac v Martine, sa dnes vrátila nemecká tlačová agentúra DPA. Pripomína, že išlo o prejav hoden slovenského národného buditeľa z 19. storočia.
DPA si zároveň všíma Ficove slová o veľkých postavách slovenskej národnej histórie - Svätoplukovi, Pribinovi, Rastislavovi či vierozvestoch Cyrilovi a Metodovi, ktoré premiér povedal pri príležitosti 15. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Pritom sú to práve politici a diplomati Slovenskej republiky, ktorí varovali pred uznaním nezávislosti Kosova, ak sa provincia odčlení bez súhlasu Belehradu, porovnáva otázku nezávislosti DPA. Konštatuje, že podobne sa ku Kosovu vyjadrujú aj politici na Cypre, v Grécku, Španielsku a Rumunsku.
Agentúra zároveň cituje analytika Tomáša Strážaya, podľa ktorého sa "vládni i opoziční politici obávajú, že príklad Kosova by mohol motivovať radikálne sily vnútri maďarskej menšiny", čo by mohlo viesť k narušeniu teritoriálnej celistvosti Slovenska.
Za Fica vzrástlo napätie medzi Slovákmi a Maďarmi
Keď sa Ficova stredoľavá vládna koalícia dostala v júli 2006 k moci, vzrástlo napätie medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou, ktorá tvorí asi desatinu z päťmiliónovej populácie krajiny, píše DPA.
Ako "vari najznámejší dôsledok" uvádza agentúra prípad študentky Hedvigy Malinovej. Niekoľko týždňov po nástupe Ficovej vlády toto dievča tvrdilo, že ju prepadli skíni za to, že na verejnosti hovorila rodnou maďarčinou.
Minister vnútra Robert Kaliňák krátko nato novinárov informoval o dôkazoch, ktoré odhalili, že mladá žena si to vymyslela, možno preto, aby sa vyhla skúške, pripomína agentúra genézu prípadu. Dodáva, že Malinová si však stojí za svojím opisom prípadu.
V období, keď ešte nie je vyjasnené, čo sa v to augustové ráno skutočne stalo, tamojšia tlač zaznamenala prípad slovenského policajta zachyteného na videu internetovej stránky YouTube, ako strieľa na terč, vykrikujúc meno Hedviga, píše DPA.
Takéto prípady viedli k ochladeniu slovensko-maďarských vzťahov počas Ficovej vlády. Odtrhnutie južného Slovenska s maďarským obyvateľstvom alebo jeho pripojenie "k historickému neprajníkovi" je jednoducho nerealistické, povedal podľa DPA Strážay.
Nemecká agentúra cituje nemenovaného slovenského diplomata, ktorý uviedol, že nie je dôvod obávať sa Maďarov a je to len vnútropolitická šarvátka. Podľa diplomatových slov je dokonca aj politická reprezentácia Maďarov na Slovensku v tomto smere "veľmi opatrná".
"Naša krajina nie je v tomto smere ohrozená," cituje agentúra politika a zároveň poznamenáva, že "výroky niektorých politikov však robia dojem", že tento mladý štát sa neznepokojuje pre nič iné, len kvôli svojej národnej jednote a identite.
Analytici poukazujú na to, že premiér zastaranú rétoriku v štýle z 19. storočia pravdepodobne použil na získanie voličov svojich koaličných partnerov. Fico vyvolal prudkú vedeckú polemiku výrokmi o predkoch súčasných Slovákov a ďalších slovanských národov v regióne, tvrdí DPA.
Je neuznanie Kosova od Slovákov spravodlivé?
Slovenskí diplomati trvajú na tom, že obava zo vzniku precedensu v prípade Kosova je len jedným a určite nie hlavným dôvodom pre ich neochotu podporiť takýto štát. Opakujú, že im ide o stabilitu v regióne.
V tejto súvislosti agentúra DPA cituje slovenského veľvyslanca v Belehrade Igora Furdíka, ktorý povedal, že Slovensko je za dlhodobo udržateľné a funkčné riešenie, ktoré by viedlo k európskej integrácii týchto krajín.
Komentátori tiež podozrievajú Bratislavu, že podporuje Belehrad kvôli tradične mimoriadnym vzťahom, datujúcim sa až do obdobia tzv. Malej dohody (spojenectvo Československa, Juhoslávie a Rumunska pred druhou svetovou vojnou), čo však Furdík tiež odmietol.
"Nie sme proti nezávislosti Kosova. To, čo my chceme, je dohoda," uvádza DPA slová slovenského diplomata s tým, že Slovensko nehovorí, že bude vždy výlučne na strane Belehradu.
DPA v tejto súvislosti kladie otázku, či je spravodlivé od Slovákov, ktorí si stále pamätajú získanie vlastnej nezávislosti pred 15 rokmi, keď odrádzajú kosovských Albáncov od získania toho istého.
Furdík v tejto súvislosti konštatoval, že Slovensko sa neodtrhlo, ale stalo nezávislým štátom na základe dosiahnutia dohody s Čechmi a faktom je, že nikto nemôže spochybňovať spôsob, akým sa to urobilo.
