Dvoch prívržencov prosýrskeho šiitského hnutia Amal a jednu bližšie neidentifikovanú osobu zasiahli zablúdené guľky. Ďalších 14 osôb utrpelo pri nepokojoch zranenia.
Príslušníkov armády vyslali do oblasti po tom, čo v rámci protestov proti výpadkom elektriny desiatky prívržencov hnutí Amal a Hizballáh zablokovali horiacimi pneumatikami cestu v južnej časti mesta, ktorá spája štvrť Mar Machail s kresťanskými oblasťami.
Po správach o obetiach vyzvalo hnutie Amal svojich stúpencov, aby od ďalších protestov upustili. "Vyzývame ľudí, aby sa z ulíc stiahli," uviedol vysoký predstaviteľ hnutia Ali Hasan Chalíl.
Vládna, protisýrska väčšina vyjadrila obavy, že Hizballáhom vedenej opozícii budú podobné protesty slúžiť ako zámienka pre zvrhnutie Západom podporovanej vlády premiéra Fuáda Siniuru.
Podľa vlády sa opozícia podporovaná Iránom a Sýriou usiluje o prehĺbenie ekonomickej krízy v krajine.
Libanon prechádza najvážnejšou politickou krízou od skončenia občianskej vojny v rokoch 1975-1990. Od 23. novembra minulého roka, keď vypršal mandát prosýrskeho Émila Lahúda, je krajina bez prezidenta.
Parlamentní poslanci prozápadnej väčšiny a opozície vedenej Hizballáhom už súhlasili s tým, že v rámci kompromisu podporia veliteľa libanonskej armády Michela Sulajmana. Nedohodli sa však zatiaľ na zmenách v ústave, ktoré by umožnili, aby sa prezidentom mohol stať vojenský predstaviteľ.
Najbližšia voľba libanonského prezidenta bola pred týždňom odložená z 21. januára na 11. februára, pričom ide už o 13. odklad hlasovania od septembra.
Neschopnosť zvoliť prezidenta prehlbuje politickú krízu v krajine a zintenzívňuje obavy Západu z krviprelievania.
Správu priniesli tlačové agentúry Reuters a DPA.
