Meyer: EÚ nie je pre Srbsko jedinou možnosťou

Bratislava 26. januára (TASR) - V súvislosti s očakávaným vyhlásením nezávislosti Kosova prinášame rozhovor so Stevenom E. Meyerom, profesorom americkej National Defence University (NDU).

Hovoríte, že Spojené štáty chcú preč z Balkánu, Rusko problém Kosova využíva ako páku vo svojej zahraničnej politike. Ako hodnotíte postoje Európy. Predstavitelia EÚ zdôrazňujú, že Kosovo je európskym problémom. Nie je to naopak, nestala sa Európa problémom Kosova?

To je dobrý spôsob, ako to vyjadriť. Skutočne si myslím, že to je európsky problém, ale tiež je to veľmi dobrou skúškou pre Európu. Postoje Spojených štátov a Ruska sú jasné, Európa je rozdelená. Podľa mňa je však zaujímavejšie, že veľké mocnosti Briti, Francúzi, Nemci sa k nezávislosti Kosova stavajú pozitívne a menšie krajiny ako Slovensko, Španielsko, ktoré sú proti skutočne veľmi nezavážia. Takže si myslím, že keď sú Francúzsko, Británia a Nemecko v Európskej únii za niečo, za niečo takéto, nehlasuje sa o tom stane sa to. Zaujímavou otázkou je Nemecko. Nemci majú kvôli skúsenostiam s druhou svetovou vojnou veľký záujem na tom, aby sa veci robili prostredníctvom Spojených národov a medzinárodného práva. A je skutočne veľmi pochybné, či k nezávislosti dôjde s požehnaním medzinárodného práva a určite sa pri tom obíde OSN.

Európa v podstate chce, aby EÚ Kosovo uznala, dostať sa cez túto záležitosť a potom sa ju pokúsiť manažovať. Ale opakujem, Európania sú rozdelení a boli by veľmi radi, keby to mali za sebou.

Nie je problémom Srbska, že väčšinou musí manévrovať medzi tromi a viacerými mocnosťami? Jeho najlepšie časy boli, keď muselo len balansovať medzi dvoma mocnosťami.

Narážate na Juhosláviu a Tito bol jednoducho génius v schopnosti dostať, čo chcel od Východu a Západu. Ale kontextom jeho génia bola studená vojna, ktorá mu to umožňovala. A to sa skončilo, keď sa skončila studená vojna, Juhoslávia veľmi stratila na dôležitosti.

Myslím, že zo súčasného hľadiska sa na to dá dívať takto: Existuje tu určitý arogantný eurocentrizmus, ktorý hovorí, že ak Srbsko nebude k Európskej únii pristupovať tak, ako si želá Európska únia, tak bude izolované. To nie je pravda. Srbsko má iné možnosti. Rusko je opäť na vzostupe. Majú príležitosť budovať hospodárske, vojenské, diplomatické vzťahy s Ruskom. Rusi budujú cez Čierne more nové vzťahy s Turkami. Pre Srbsko by mohlo byť dosť jednoduché stať sa súčasťou toho kondomínia, tohto usporiadania. To neznamená, že Srbsko sa nebude snažiť o členstvo v Európskej únii ja som si istý, že bude. Ale to tiež znamená, že Európska únia nie je jedinou možnosťou.

Kosovo pripravuje koordinované vyhlásenie nezávislosti po dohode s Bruselom a Washingtonom. Aké vidíte riziká tohto procesu, sú v ňom nejaké nášľapné míny?

Myslím si, že v procese je potenciálne mnoho nášľapných mín. Spätný účinok na medzinárodné právo a na proces v Spojených národoch je jednou z týchto mín. Vznikne precedens, že teraz môže prakticky ktokoľvek využiť akýkoľvek argument na to, aby si prispôsobil politické riešenie, lebo teraz sa netrvá na tom, aby sa využívali medzinárodné zákony a Spojené národy.

Druhou mínou sú účinky na iné časti sveta, iné časti Balkánu. Kosovo - bez ohľadu na to, ako to dopadne - sa bude určite využívať ako precedens pre politický postoj, ktorý chcú jednotliví aktéri zaujať. Republika Srpska (v Bosne) akokoľvek sa rozhodne; Albánci v západnom Macedónsku bez ohľadu na to, ako sa rozhodnú - využijú Kosovo ako príklad. Tiež v iných častiach sveta v zmrazených konfliktoch na Kaukaze - by mohlo byť Kosovo považované za precedens pre ďalšie kroky.

Tretím veľkým okruhom je Kosovo po (vyhlásení) nezávislosti. Je to mimoriadne chudobná oblasť, je tam obrovská zločinnosť, ktorá je spojená s politikou, je veľmi malé, má veľmi málo prírodných zdrojov, má obrovskú mieru chudoby a veľmi veľkú mieru nezamestnanosti, takže otázkou je, ako sa vybuduje hospodársky. A ak sa Srbi pokúsia Kosovo odrezať, pre Kosovo to bude ešte ťažšie.

Aké sú páky EÚ v Kosove?

Hlavnou pákou, ktorú EÚ má, sú peniaze, rozvojové peniaze. A tiež má technické odbornosti, ktoré môže využiť. Otázkou však je, či bude EÚ odhodlaná to urobiť. Európska únia momentálne prechádza obdobím určitého vyčerpania, obdobím chaosu a pochybností o svojom rozširovaní. Podľa mňa hlavným dôvodom je otázka Turecka, ale pre Balkán existujú iné dôsledky.

Takže nie som si istý, či bude EÚ ochotná prísť s peniazmi a technickými odbornosťami, ktoré budú potrebné na splnenie úlohy - nielen v Kosove, ale na celom Balkáne. Európska únia v regióne minula veľa peňazí, ktoré priniesli nejaké zmeny, ale ani zďaleka nie dostatočné. Bude to musieť byť výkon, ktorý podalo Západné Nemecko voči Východnému Nemecku, keď sa obe časti krajiny zjednotili.

V súvislosti s rozhodovaním o štatúte Kosova niektorí kritici hovoria, že Západ ustúpil vydieraniu zo strany kosovských Albáncov. Vidíte to takto?

Určite je to možné. ... Kosovskí Albánci dali veľmi jasne najavo, že ak nedostanú, čo potrebujú a čo chcú, budú ďalšie násilnosti. A to určite malo dopad v Európskej únii.

Slobodan Miloševič je kľúčová postava kosovského konfliktu. Existuje podľa vás priama súvislosť medzi bombardovaním Juhoslávie z roku 1999 a jeho zvrhnutím z októbra 2000?

Myslím si, že to spustilo proces. Bombardovanie v roku 1999 síce zomklo krajinu okolo Miloševiča, neviedlo však bezprostredne k tomu, čo si Spojené štáty želali. Spojené štáty, Clintonova administratíva si myslela, že bombardovanie povedie k Miloševičovmu pádu, kapitulácii a pádu. To sa nestalo. Ale začal sa proces, ktorý začal podkopávať vládu v Belehrade, podkopávať Miloševičov režim.

Ale nakoniec to boli obyvatelia Srbska, ktorí Miloševiča porazili. Boli to obyvatelia Srbska, ktorí sa proti nemu vzbúrili a keď Miloševič v zásade prišiel o svoju hlavnú voličskú základňu, baníkov, robotníkov a spomínam si konkrétne, keď do Belehradu prišli proti nemu demonštrovať robotníci z Kragujevca - že to je koniec. Takže možno existuje nepriamy vzťah medzi bombardovaním a procesom, ktorý sa začal, ale má to oveľa viac dočinenia so srbským ľudom.

Akú úlohu zohrali pri zvrhnutí Miloševiča iné činitele, napríklad západné vlády?

Za demokratickou opozíciou v Srbsku boli určite mimovládne organizácie a peniaze americkej vlády, to je dosť dobre známe ...peniaze na podporu demokratizácie - strán, ktoré si želali demokratizáciu, alebo mládežnícke organizácie, ktoré chceli zvrhnúť Miloševiča. Áno, určite to pomohlo, ale skutočne to zohralo malú rolu v porovnaní s faktom, že Miloševič už nedokázal uspokojiť hospodárske alebo politické potreby srbského ľudu.

Nebolo možné Miloševiča zvrhnúť iným spôsobom, napríklad keby Západ podporil opozíciu počas protimiloševičovských demonštrácií na prelome rokov 1996-97?

Jednou z chýb, ktorú podľa mňa Západ urobil bolo, že jediná osoba, na ktorú sme sa sústredili, bol Miloševič. Pravdou je, že počas daytonského procesu (rokovaní o ukončení bosnianskej vojny) sme sa na Miloševiča veľmi spoliehali.

Myslím si, že existovali iné spôsoby ako k tejto (kosovskej) otázke pristupovať dokonca aj s ním. Myslím si, že existovali spôsoby, ako zaistiť, aby pochopil čo zrejme neurobil že akékoľvek etnické čistky zjednotia alianciu proti nemu, že dôjde k vojenskému útoku. Neviem o tom, že by sa podnikli nejaké snahy povedať mu to. Lebo zo srbského pohľadu a oprávnene Srbsko čelilo vzbure na svojom území. A ak by sme k Miloševičovi pristupovali inak, a ak by sme inak pristupovali k situácii, buď by sme Miloševiča presvedčili, aby neurobil to, čo urobil.

A nezapojili sme Rusov, v tom čase sme ich vylúčili. Mimochodom v roku 1999 to bolo Rusko, ktoré nakoniec presvedčilo Miloševiča, aby sa vzdal. Miloševič žiadal Rusko o pomoc a Rusko mu povedalo nie, my vám nepomôžeme.

Ďalšou možnosťou bolo bližšie spolupracovať s demokratickými silami a pokúsiť sa poraziť ho takto a potom zmeniť situáciu.

Prečo vlastne Miloševič v júni 1999 po 11 týždňoch náletov súhlasil s podmienkami prímeria? Hovorí sa, že jednota NATO bola pred kolapsom a aliancia začala mať nedostatok bômb. Takže keby vydržal ešte pár týždňov, mohol dosiahnuť určité víťazstvo.

Myslím, že jeho spravodajské informácie boli veľmi zlé. Presne v ten deň, alebo prinajmenšom v ten týždeň, keď sa Miloševič vzdal, Londýn a Washington sa rozhodli, že nasadia pozemné sily, čo by situáciu dramaticky zmenilo. Clinton dovtedy nechcel použiť pozemné sily, Blair chcel. Clinton nechcel hlavne kvôli obavám z obetí a z toho, ako by to ovplyvnilo predvolebnú kampaň a Demokratickú stranu.

K otázke jednoty NATO. NATO v tejto veci nikdy nebola príliš jednotná s výnimkou toho, že keď Miloševič začal Kosovo čistiť od Albáncov, nemali na výber. Svojím spôsobom, Miloševič etnickými čistkami vytvoril jednotu v NATO. Ale jednota NATO bola narušená, bolo náročné ju udržať. Možno, ak by to oddialil o jeden-dva týždne - neviem či by zvíťazil ale situácia by bola iná. Do Kosova by cez Macedónsko alebo Albánsko prišli pozemné jednotky, minimálne britské a americké. Pre americké a britské sily by táto cesta bola veľmi náročná a boli by obete. Takže kto vie, ako by to dopadlo.

Podľa niektorých názorov albánski rebeli z UCK zavádzaním doviedli NATO k spusteniu náletov, UCK čistky zámerne vyprovokovala.

Neviem, či UCK naviedla NATO k bombardovaniu, mimochodom, NATO bolo len dáždnikom, bombardovali Spojené štáty. Len ťažko sa to dá označiť za operáciu NATO, v podstate to bola americká operácia.

UCK určite mala svoj pohľad na vec a (jej lídri) sa pokúsili presvedčiť Washington, aby sa postavil na ich stranu, aby v určitom zmysle konal ako letectvo UCK a boli úspešní. Nemyslím si, že niekoho podviedli, myslím, že presvedčili Washington, že ich vec je spravodlivá, že sú v smrteľnom nebezpečenstve genocídy a Washington prijal ich argumenty.

Nie som fanúšikom UCK, ale nemyslím si, že vyprovokovala čistky... A aj ak by to urobila, Miloševič sa mohol rozhodnúť, nemusel čistiť. Chápem, prečo to robil ako vojenskú taktiku, ale určite to bola taktika alebo stratégia, ktorá sa obrátila proti nemu bola nemorálna aj strategicky nesprávna, lebo stmelila alianciu proti nemu.

Zámerné vyprovokovanie bombardovania - neviem, ako by sa to dalo urobiť. Albánci pokračovali v útokoch proti srbským silám, pokračovali v teroristickej stratégii udri a uteč a proti tomu Miloševič reagoval. Čistky boli určite stratégiou zameranou na vykorenenie teroristov, lebo boli veľmi dobre vsadení medzi obyvateľstvom, takže Srbi inklinovali k tomu, že albánske obyvateľstvo považovali za podporovateľov UCK.

Je pre vládne sily možné viesť čistú vojnu proti vzbúrencom?

Je to mimoriadne náročné viesť vojnu proti gerilám. Keď konvenčné sily idú proti nekonvenčným, nepravidelným silám, história ukázala, že je to veľmi, veľmi ťažké. Občas bolo určite možné zvíťaziť proti povstaniam, ale je to veľmi náročné a veľmi časti to nefunguje. ... Bojovať čisto ... nie ... je to veľmi ťažké. My to vidíme v Iraku, Turci v súvislosti s Kurdmi ... pre vlády je skutočne veľmi náročné takto bojovať. A bolo to veľmi náročné aj pre srbskú vládu.

Hypotetická otázka: Aký by bol vývoj, ako by postupoval Západ, ak by k 11. septembru došlo pred eskaláciou kosovského konfliktu, s Miloševičom pri moci?

Viete, v histórii nie sú žiadne ak, ale jediná vec, ktorá mi napadá je, že by to odviedlo pozornosť americkej vlády od balkánskeho problému. Okamžite by sme sa sústredili na 11. september, na zákon o boji proti terorizmu a zaoberali by sme sa touto záležitosťou... Kto vie, mohlo by to znamenať, že Miloševič by možno zostal dlhšie, je to možné. Možno by sme nebombardovali. A mám dojem, že kosovská otázka by sa mohla vyvinúť inak. Ale ako som povedal, v histórii nie sú žiadne ak.

Myslím si, že ak by sa demokratické sily dostlali k moci, je menej pravdepodobné, že by došlo k bombardovaniu. Lebo si nemyslím, že demokratické sily by sa z Kosova pokúsili vyhnať 800.000 Albáncov. Neviem, ako by demokratickí lídri pristupovali k vzbure a terorizmu v Kosove. Predpokladám, že aj oni by nasadili políciu a armádu v rámci snáh o jeho potlačenie, lebo Kosovo bolo stále považované za súčasť srbského územia a albánsky terorizmus bol považovaný za terorizmus proti srbskému štátu. Takže povedal by som, že demokratické úrady v Belehrade by sa určite pokúsili dostať terorizmus pod kontrolu. Ale nemyslím si, že by sa pokúsili vyhnať albánskych obyvateľov... Tiež si myslím, že demokratické sily by sa pokúsili zapojiť Európsku úniu a Spojené štáty a možno aj NATO viac, ako bol ochotný Miloševič. Ale nemyslím si, že by sa automaticky vzdali Kosova, a bez boja.

Steven E. Meyer - Pred príchodom na NDU pracoval v CIA, kde sa mnoho rokov venoval politickej, vojenskej a sociálnej analýze. Počas juhoslovanských vojen v 90. rokoch, posledných päť rokov v agentúre pôsobil ako zástupca riaditeľa vládnej medzirezortnej kancelárie pre Balkánsku pracovnú skupinu.