Americkí výskumníci oznámili, že sa im podarilo primať „zvyšky“ sŕdc mŕtvych potkanov, aby v laboratórnych podmienkach dorástli a opäť bili. Jedného dňa to možno povedie k samotransplantáciám ľudských orgánov.
„Dúfame, že dokážeme vytvoriť presne také orgány, aké telo potrebuje,“ hovorí Doris Taylorová z Centra kardiovaskulárnej rekonštitúcie na Univerzite v Minnesote.
Jej článok v časopise Nature Medicine ukazuje, ako raz budú z kmeňových buniek rásť ľudské orgány, sťaby šité na mieru. Doris Taylorová a jej kolegovia najskôr pomocou takzvanej decelularizácie vyplavili z potkanieho srdca všetky bunky a zachovali len jeho základnú kolagénovú štruktúru - akési želatínové lešenie. Doň potom vpichli bunky zo srdca novonarodeného potkana, uložili celý preparát do výživného roztoku a nechali ho rásť.
O štyri dni začali nové srdcia pulzovať. Na udržanie pravidelného tepu použili výskumníci kardiostimulátory a jednoduchým mechanizmom priebežne napĺňali srdcia tekutinou - pod istým tlakom, aby napodobnili krvný tlak. O ďalších osem dní sa srdcia začali správať ako pumpy.
Nádej pre kardiakov
Taylorovej tím je jedným z mnohých tímov, ktoré sa zaoberajú výskumom kmeňových buniek v snahe pomôcť pacientom trpiacim následkami infarktov.
Vlani v decembri oznámila jedna britská skupina vedcov, že sa im z kmeňových buniek embryí podarilo vypestovať dospelé kontrahujúce bunky, ktoré možno použiť ako záplaty na choré srdce.
Dali priestor prírode
„Uznávame, že príroda vytvorila perfektný rámec, v laboratóriu sme sa snažili poskytnúť jej ďalšie nástroje - a potom jej už iba neprekážať,“ hovorí Doris Taylorová.
Minnesotskí vedci boli informovaní, že decelularizácia sa už použila pri nahrádzaní chorých srdcových chlopní a ciev, odvážili sa ju preto vyskúšať pri celých orgánoch. Začali prasačími srdciami, pokračovali potkaními. O úspechu s nimi teraz informovali odbornú verejnosť. „Tie orgány sme v laboratóriu zavesili a premyli, zbavili sme ich tak všetkých buniek. Keď to urobíte, zostane vám handrička, ktorá vyzerá ako tkanivo príšery,“ upresňuje Doris Taylorová. Presnejšie zloženie zvyšku: kolagén, fibronektín, laminín. Výskumníci pracovali s mladými srdcovými bunkami, lebo si mysleli, že s nimi sa dielo najskôr podarí.
Vedci dúfajú v pokrok
„Dúfame, že sa nám nakoniec podarí - hoci je to vzdialený cieľ - vziať lešenie nejakého orgánu svine alebo mŕtveho zvieraťa, pridať kmeňové bunky pacienta a „dopestovať“ orgán, ktorý možno transplantovať,“ dodáva Taylorová.
V Spojených štátoch ročne zomiera takmer 50 tisíc ľudí - čakateľov na darované srdce. „Je to vynaliezavý krok pri riešení rozsiahleho problému, ktorý sa týka mnohých pacientov“ konštatuje doktor Tim Chico z Univerzity v Sheffielde. „Predbežné výsledky ukazujú, že kmeňové bunky ďalej rastú v 'kostre' darcovho srdca.“
