Praha 21. januára (TASR) Československá komunistická polícia viedla na Klausa nie jeden spis, ako vyšlo najavo vlani, ale až dva. Prvý záujem trval v rokoch 1984-86 a jeho výsledkom je 200-stranový spis Kluk. Český denník Mladá fronta dnes (MFD) však zistil, že ďalší spis na Klausa, tentoraz nazvaný Rek, začala ŠtB viesť v apríli 1988. Kým v prvom prípade Klausa sledovali kvôli aktivitám v Štátnej banke československej, v prípade druhého spisu je účel nejasný: tri týždne po revolúcii, 9. decembra 1989, ho skartovali.
MFD sa odvoláva na záznam, ktorý našla na stránkach slovenského Ústavu pamäti národa. Podľa denníka existuje niekoľko možností, prečo tajná polícia v decembri 1989 ničila tisícky zväzkov, vrátane toho s krycím menom Rek. Okrem možnosti, že nechcela, aby sa rozpracované spisy dostali z jej pohľadu do nepovolaných rúk, existuje aj možnosť, že ŠtB po zmene režimu chcela zatajiť svojich aktívnych spolupracovníkov, ktorí sa po prevrate začali zapojovať do politiky.
Skartácie materiálov ŠtB sa podarilo zastaviť až 15. decembra 1989. V tom čase však už bola väčšina rozpracovaných spisov zničená. Podľa denníka napriek tomu existuje šanca dozvedieť sa, prečo sa komunistickí agenti o Klausa opätovne zaujímali. O akcii Rek totiž môžu byť zmienky aj v operatívnych správach ŠtB. Tieto správy sa nezakladali do spisu preverovanej osoby, preto mohli skartácii uniknúť. Pátranie ale môže istú dobu trvať. Zrýchlenie práce nastane až v momente, keď nový český Ústav pre štúdium totalitných režimov materiály zdigitalizuje a roztriedi. To môže zabrať dva až tri roky.
Prezidenta Václava Klausa, ktorý sa chce vo februári uchádzať o opätovné zvolenie na ďalších päť rokov, dôvody záujmu ŠtB vraj nezaujímajú. "Neočakávam, že by som sa mohol niečo zaujímavé dozvedieť," povedal Klaus vlani v júni, keď sa ho denník pýtal, či do zväzku Kluk nahliadol. Prezidentov hovorca Petr Hájek potvrdil, že hlava štátu rovnaký postoj zastáva aj teraz.
Vlani MFD informovala, že v rámci akcie Kluk ŠtB Klausovi dva roky kontrolovala poštu a odpočúvala jeho telefóny. Došlo aj na nočnú prehliadku v kancelárii v septembri 1984, či inštalovanie mikrofónu v pracovni.
Denník vtedy informoval, že sa dostal k doteraz neznámemu 200-stranovému zväzku, o ktorom sa tradovalo, že sa nedochoval. V archíve ministerstva vnútra sa dokument ukrýval tak dlho údajne preto, lebo bol dokonale zamaskovaný obsahoval iba číslo a krycie meno Kluk. ŠtB sa začala o Klausa, ktorý pracoval v Štátnej banke československej, zajímať po upozornení svojho agenta, ktorý bol účastníkom jedného z Klausových interných seminárov. Tých sa zúčastňovalo 100 až 200 ľudí a zo seminárov boli vydávané zborníky.
"Prameň uviedol, že v ŠBČS dochádza k pravidelným stretnutiam osôb, medzi ktoré patria aj autori zborníku vydaného Sportpropagom, označeným za nemarxistický a pravicový," píše sa v udaní, ktoré dôstojníkov ŠtB presvedčilo o tom, že sa na "pravicovo zmýšľajúceho ekonóma" majú zamerať.
Komunistická tajná polícia si vyhotovila aj zoznamy účastníkov seminárov a susedov Václava Klausa, aby medzi nimi získala udavačov. Z Klausovho okolia sa regrutovalo šesť agentov. Vďaka nim a odpočúvaniu mala ŠtB o Klausovi detailné informácie.
Medzi jednotlivými udaniami je možné nájsť aj zaujímavé hlásenie istého Prameňa z marca 1985, že zo správania sa Václava Klausa je evidentné, že sa "cíti ako neuznaný génius. Dáva najavo, že kto nejde s jeho predstavami a názormi, tak je jednoducho 'hlúpy a neschopný'". A v júni 1985 jeden z agentov nasadených na Klausa hlásil, že keď na jeho seminári "niekto vystúpi a nie je v línii seminárov, tak sa ho Klaus snaží zosmiešniť a jeho vystúpenie znevážiť".
Komunistická ŠtB údajne považovala Klausa za nebezpečného protivníka. Podľa okolie bolo Klaus výborným ekonómom a ŠtB zaznamenala, že aj keď v ŠBČS nemá významnú pozíciu, dokáže si zaistiť rešpekt. Tajná polícia sa obávala, že Klaus svojimi prozápadnými názormi ovplyvní mladých ekonómov, prípadne že bude vynášať na Západ dôležité informácie o československej ekonomike. ŠtB dokonca zvažovala, že Klausa obviní z ohrozenia hospodárskeho tajomstva formou prezradenia do cudziny, za čo by mu hrozili až tri roky väzenia. Po dvoch rokoch sa však ŠtB rozhodla, že Klausa neobviní, ale jeho semináre musia skončiť. Na to stačil jediný list ŠtB vedeniu banky. Tento zákaz ŠtB nazýva "preventívno-výchovným opatrením na zamedzenie ďalšej negatívnej činnosti". Rozhodol o ňom prvý námestník ministra vnútra ČSSR v januári 1986. V júni 1986 ŠtB navrhla zväzok s krycím názvom Kluk uložiť do archívu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) hy
