Lansing 16. januára (TASR) V dôsledku odobratia hlasov demokratickým delegátom z Michiganu sa časť voličov Demokratickej strany rozhodla zúčastniť primárnych volieb u republikánov. Otvorený systém primárnych volieb v Michigane totiž voličom dovoľuje hlasovať vo voľbách ktorejkoľvek politickej strany. Demokrati, ktorí odmietnu hlasovať o jedinej demokratickej kandidátke, senátorke Hillary Clintonovej, tak môžu ovplyvniť výsledok republikánskeho súboja v Michigane. O prvenstvo bojuje senátor John McCain s bývalým guvernérom Mittom Romneym.
Demokratické primárne voľby v Michigane po penalizácii ústredím strany stratili svoj pôvodný význam. Kandidáti Barack Obama a John Edwards odvolali v Michigane svoje kandidatúry, takže hlasovanie demokratických voličov sa tu premenilo na plebiscit o Hillary Clintonovej. Spolupracovníci Obamu a Edwardsa vyzvali svojich voličov, aby v prípade volebnej účasti označili na lístkoch s menami kandidátov tzv. neangažovaných. Takýto hlas umožňuje za normálnych okolností straníckym delegátom hlasovať na celoštátnom kongrese podľa vlastného rozhodnutia. Hoci takéto hlasovanie meno budúceho demokratického neurčí, veľa neangažovaných hlasov Michigane môže negatívne ovplyvniť publicitu Hillary Clintonovej.
O hlasy demokratov v Michigane bojujú aj republikáni, kde tesný súboj zvádza Romney s Johnom McCainom. Podľa posledného prieskumu Detroit News a televíznej stanice WXYZ mal McCain náskok iba jedno percento pred miestnym rodákom Mittom Romneym s 26 percentami. Tretí v poradí bol Mike Huckabee, ktorého podporovalo 19 percent respondentov prieskumu. Analytici si nie sú istí, ktorý z republikánov lepšie zaboduje u demokratov. Ich volebná taktika môže totiž priniesť viac hlasov pre najspornejšieho republikánskeho kandidáta, alebo pre toho, kto má podľa nich najmenšie šance vyhrať v konečnom novembrovom súboji kandidátov oboch strán. V roku 2000, keď primárne voľby republikánov v Michigane vyhral John McCain, pochádzalo až 52 percent jeho hlasov od nezávislých voličov a demokratov.
Ústredie Demokratickej strany 1. decembra minulého roka odobralo delegátom Michiganu hlasovacie právo na straníckom nominačnom kongrese. Strana tak penalizovala niekoľko štátov, ktoré presunuli primárne voľby pred tzv. super utorkom 5. februára. Pokiaľ demokrati nezmenia svoje rozhodnutie, 156-členná Michiganská delegácia nebude mať na straníckom kongrese v auguste v Denveri ani jeden hlas.
Primárne voľby v Michigane sú druhými primárnymi voľbami v Spojených štátoch amerických. V takmer rok trvajúcej sérii volieb Američania vyberajú svojho budúceho prezidenta. Primárne voľby v každom štáte určia najlepších kandidátov dvoch hlavných politických strán. Najväčším volebným dňom primárnych volieb bude tzv. super utorok 5. februára, kedy viac než 20 štátov rozhodne o svojich nomináciách. Nominanti politických strán sa stretnú v politickom súboji v novembri, pričom nový americký prezident bude uvedený do úradu v januári 2009.
(spolupracovníčka TASR Mária Ondruchová) gon
